Sušenie ako spôsob konzervácie

ZDRAVIE NAŠE KAŽDODENNÉ (88)

Hoci sa navonok zdá, že je liečba rastlinami v podstate jednoduchá, vonkoncom nie je tak. Lebo, aby tieto mohli prejaviť svoje kladné účinky na zdravie, treba zvládnuť celý rad prípravných prác.

Jednou zo základných je i sušenie, dosiaľ najjednoduchší a najrozšírenejší spôsob konzervácie čerstvého rastlinného materiálu. Pritom je dôležité, aby pôsobenie enzýmov, následkom ktorého vznikajú pri sušení tzv. sekundárne zmeny v obsahových látkach, malo čo najmenej škodlivý vplyv. Suší sa spravidla prirodzeným alebo umelým teplom. Miesto na sušenie treba pripraviť skôr ako sa rastliny začnú zbierať. Nazbierať sa má iba toľko, koľko sa stačí usušiť, a nazbierané rastliny nesmú ležať na kope.

Priestor, kde sa suší, musí byť suchý, chránený pred dažďom i parou, a vôbec vlhkom, a čistý, aby doň zvonka nevnikali prach, špina, dym, sadze, ani odporný a prenikavý pach. Vzduch musí mať všade prístup, aby sa mohol rýchle a dôkladne, najlepšie stálym prievanom vymieňať. Suší sa v tieni alebo aspoň na mieste chránenom pred prudkým slnkom. Na povale alebo v sušiarni sa počas sušenia nerozkladá bielizeň ani nerobia práce, ktoré by mohli rastlinám uškodiť a sušenie ovplyvňovať.

Nazbierané rastliny treba pred sušením dôkladne prebrať a prezrieť, zbaviť ich nepotrebných alebo chybných častí, aj cudzích primiešanín a nečistoty. Rastliny treba sušiť oddelene podľa jednotlivých druhov, prípadne zbieraných častí, v tenkých vrstvách. Listy, kvety a krehké vňate je potrebné rozkladať riedko, pri sušení sa spravidla neobracajú. Plody (semená) sa sušia alebo dosušujú rozložené vedľa seba, občas ich treba  poprevracať, aby rovnomerne schli.

Dĺžka sušenia závisí od vzduchu, teploty a charakteru sušeného materiálu. Suchý vzduch má mať prístup zo všetkých strán a rastliny, ktorých obsahové látky sa ľahko rozkladajú, sa sušia pri teplote 40 až 60 stupňov C. Kvety, obyčajné listy a krehké vňate sa sušia v lete 3 – 8 dní, na jar alebo v jeseni 1 – 2 týždne, kým sa šťavnaté a podzemné časti rastlín sušia asi dva týždne, prípadne aj dlhšie. Stupeň usušenia sa zistí najľahšie dotykom: napríklad listy šuchocú, byle a korene sa ľahko lámu a pukajú, plody sú tvrdé atď. Suché kvety a listy sa spravidla dajú v ruke rozmrviť na prach.

Zjednodušene povedané, sušenie je vlastne vyparovanie vody, ktorá je v čerstvej rastline s cieľom zamedziť činnosť látok rozkladného charakteru (enzýmov). Rastlina pri tomto procese stráca na hmotnosti podľa toho, koľko vody v čerstvom stave obsahuje. Spravidla strácajú: kôra polovicu, korene dve tretiny, byľ tri štvrtiny, listy štyri pätiny, kvety päť šestín, dužinaté plody šesť sedmín až sedem osmín, semená asi pätinu pôvodnej hmotnosti. Rastliny sušením niekedy strácajú alebo menia pach, tvar a vzhľad, ba i farbu. Všeobecne sa však vyžaduje, aby si správne usušená rastlina zachovala pôvodnú farbu, vzhľad alebo vôňu. Týka sa to najmä kvetov, ktoré treba sušiť pozorne a čo najrýchlejšie: ak začnú hnednúť, sú bezcenné.

(V budúcom čísle: Ďalšia fáza – uskladňovanie)

Pripravil: O. Filip