Symbol jari – magnólia

Pestovanie

Magnólie sú typické solitérne dreviny. Vysádzame ich skoro na jar – v marci a apríli. Najlepšie sa im darí v polotieni, na mieste chránenom pred jarnými mrazmi a studeným vetrom. Odolnejším odrodám sa darí aj na priamom slnku. Pôda na pestovanie by mala byť hlboko prekyprená, humózna, mierne kyslá a schopná zadržiavať vlhkosť. Počas prvých niekoľko rokov po výsadbe stromčeky treba pravidelne zalievať počas celého roku, neskôr iba v letných mesiacoch.

Magnólie v baloch alebo kontajneroch môžeme vysádzať prakticky počas celého roka. Vyberieme vhodné miesto – slnečné a záveterné, vykopeme dostatočne veľkú jamu. Na jej dno nasypeme rašelinu, ktorá zabezpečí mierne kyslú reakciu. So sadenicami manipulujeme opatrne, lebo majú tenké korene, ktoré sa ľahko lámu. Rozložíme ich a zasypeme záhradníckym substrátom. Vhodné je k rastline zatĺcť kolík, aby ju nevyvrátil vietor a výdatne zaliať. Na povrch pôdy nasypeme vrstvu nástielky, ktorá bude zadržiavať vlahu. Sadiť by sa mala s dobre zakoreneným balom. Nástielkou zároveň chránime aj koreňový systém pred neskorými mrazmi. Treba pridať aj organické hnojivo (kompost, kostnú múčku…), ktoré dodáva rastline silu a udržiava vhodné pH.

Väčšina magnólií neznáša zásadité vápenaté pôdy. Ak má rastlina zeleno-žlté listy, je to príznak vysokého obsahu vápnika v pôde. Tu pomôže primiešanie rašeliny alebo kompostu. Magnólie hnojíme predovšetkým organickým hnojivom.

Bohatý sortiment magnólií

Asi najčastejšie sa v našich záhradách môžeme stretnúť s magnóliou Soulangovou (Magnolia Soulangeana). Ide o najvyššiu a najširšiu magnóliu u nás. V dospelosti môže narásť pri ideálnych podmienkach do výšky 5 m a šírky asi 3 m. Vynikne len vo väčších záhadách, teda tam, kde má dostatok miesta na svoj rast. Môže rásť aj ako rozkonárený ker, vtedy dorastá do výšky troch metrov. Kalichovité kvety sú vnútri biele s purpurovým tieňovaním. Objavujú sa pri báze v apríli, ešte pred listami.

Slabším rastom sú typické magnólie hviezdokveté (Magnolia stellata) a ľaliokveté (Magnolia liliflora). Medzi náročnými pestovateľmi s väčšími záhradami je čoraz väčší záujem o magnóliu veľkokvetú (M. grandiflora). Vyniká nádhernými veľkými kvetmi, ktoré sa otvárajú neskôr ako pri predchádzajúcich druhoch. Okrem krásy je jej veľkou prednosťou vysoká odolnosť proti mrazu. Je to vždyzelený druh, ktorý na zimu nezhadzuje listy.

Nezabudnite!

Magnólie veľmi plytko korenia, preto ich okopávame len opatrne a nie príliš hlboko. Väčšinu druhov nemusíme tvarovať, stačí, ak odrežeme namrznuté, polámané alebo prekážajúce konáre. Ak listy magnólií začnú žltnúť, je to prejav nedostatku železa v pôde. Prihnojíme ich organickým hnojivom s vyšším obsahom železa.