Tendencie

LETMO

Niekto o nej vraví, že je naša pýcha, iný jej zase celkom neverí, no nemožno si nevšímať skutočnosť, že je štatistika a jej reč čísel často názornejšia a presvedčivejšia než akýkoľvek opis či obraz. Keď v júli uzreli svetlo sveta základné demografické údaje o roku 2012, tak nás vitálne udalosti tohto rázu opäť riadne znepokojili.

Lebo, nielenže starneme, ale nás je i čoraz menej. Miera vlaňajšej natality bola 9,3 percenta alebo 67 257 narodených, mortality až 14,2 percenta, čiže 102 400 zomretých, alebo o 35 143 osôb viac umrelo než sa narodilo (– 4,9 percenta). Priemerný vek zomretých bol 73,9 rokov, kým najväčší počet osôb v tejto kategórii bol vo veku 75 až 84 rokov, čo prakticky znamená, že na strane druhej bolo i hodne ľudí, ktorí umreli v mladšom veku.

Pozitívny prírodný prírastok bol len vo ôsmich z takmer 170 obcí v Srbsku: Belehrad – Grocka, Zvezdara, Surčín, Nový Sad, Sjenica, Novi Pazar, Tutin a Preševo. Záver je jasný: negatívne populačné tendencie vyznačujúce sa negatívnou mierou rastu a negatívnym prírodným prírastkom obyvateľstva pokračujú. Zvlášť výrazné sú od deväťdesiatych rokov minulého, kým ich pretrvávanie v prvých rokoch storočia tohto svedčí, že sme sa z rôznych kríz nedostali. Najmä nie z tej hospodárskej.

Priemerný vek matiek alebo prvorodičiek u nás je okolo dvadsaťdeväť rokov, v mestách takmer tridsať. Ak by sa i urobila anketa medzi nimi a vôbec mladomanželmi na tému ďalších detí, tak by mnohé odpovede boli podobne: ako keď zamestnaní nie sme, prípadne nevieme, dokedy budeme. Práve tie nespočetné otázniky visiace nad budúcim osudom vplývajú aj na demografiu. A štatistika je v tom všetkom len akýmsi sprostredkovateľom a ukazovateľom naznačujúcim bez skrášľovania, kde sme, akí sme, čo nás čaká.

                                                                                          Oto Filip