BOLI SME NA 23. DOŽINKOVÝCH OSLAVÁCH VO VOJLOVICI
V dňoch 22 až 25. júla Vojlovičania bohatým programom 23. v poradí Dožinkových osláv oslávili ukončenie najdôležitejšej práce na poli – žatvy a tak vzdali hold pšenici, múke, chlebu, ale aj zachovali kus tradície. Tí mladší sa čo to aj naučili, čiže videli ako sa skorej, kým nebolo mohutných kombajnov, ich starí rodičia trápili, aby vykonali túto ťažkú prácu. Pod organizáciu sa aj toho roku podpísali dva vojlovické kultúrno-umelecké spolky, slovenský Detvan a maďarský Árona Tamásiho v čom im nezištne pomohli aj vojlovický MOMS a požiarnicky spolok.
Oslavy sa začali už vo štvrtok prednáškou pre poľnohospodárov. Tohto roku ju venovali aj vo Vojlovici čoraz zastúpenejšiemu odvetviu poľnohospodárstva – včelárstvu. V celovečernom kultúrno-umeleckom programe v piatok večer sa domácemu obecenstvu predstavil SKOS Detvan, tiež hostia z Nového Kneževca a zbor združenia penzistov z Pančeva.
Ústredným dňom osláv bola sobota, keď sa krojovaní ženci vybrali do chotára skosiť pozostalé výmery pšenice. Boli však nepríjemne prekvapení, keď videli, že im v noci niekto úmyselne pováľal pšenicu. Či autom, alebo traktorom to jedno. Bol to vskutku ťažko pochopiteľný čin zlomyseľného človeka, ktorým z iba jemu známych dôvodov pravdepodobne mienil pokaziť pôžitok z podujatia, ktoré tuná pretrváva už takmer štvrťstoročie.
Zlomyseľník sa však oklamal, lebo nevie, že dobrým koscom a ostrej kose pováľané žito neprekáža. Veď vietor a dažde často, tak v minulosti, ale aj dnes pšenicu povalia k zemi, a nikdy nezostala nepokosená. Tak aj táto pod ostrým kosy ťahanej šikovnou rukou koscov povolila, iba že sa najprv museli dohovoriť, ktorým smerom budú kosiť, lebo taká pováľaná si vyžadovala zvláštny postup.
Nuž a kde sú kosci, tam sú aj usilovné ženy, ktoré aj tentoraz ukázali, ako skorej pokosenú pšenicu pozbierali, čiže hrsťovali, do snopov viazali a ukladali na hŕbky. Ibaže si trochu obľahčili a namiesto toho, aby si včas ráno, kým je pšenica od rosy vlhká narobili povrazká zo strukov pšenice, ako sa tomu skorej robilo, snopy viazali moderným motúzom na viazanie balíkov slamy a sena.
Nevystali ani tradičné dožinkové raňajky s klobáskou, slaninkou, paradajkami cibuľkou, domácim chlebom, ktorým sa potešili najmä tí najmladší. Nuž a po úspešne vykonanej práci krojovaný sprievod žencov na fiakroch, a traktoroch sa vybral ulicami Vojlovice.
Na chvíľu sa pristavili pred budovou KUS Árona Tamásiho, kde svoje tradičné výrobky jedlá, koláčiky, výšivky, pálenku… Na jarmoku vystavili spolky žien a výrobcovia z viacerých vojvodinských prostredí. Občerstvili sa, zatancovali si, pozreli si výstavu a hybaj ďalej.
Za ten čas na nádvorí SKOS Detvan sa pripravovala odmena pre usilovných žencov a ich hostí – prasa na ražni. V predvečerných hodinách sa varil aj kotlíkový paprikáš a oslavy sa ukončili tradičnými dožinkovými zábavami v SKOS Detvan a KUS Árona Tamásiho.