Treba ich lepšie využívať

17.dec 2014

Treba ich lepšie využívať

REGIONÁLNE POTENCIÁLY VO FUNKCII ROZVOJA SRBSKA

51udajreparlam

Dr. Aleksandra Tomićová prezentovala kopu relevantných údajov

Negatívnych účinkov rozvojovej nevyrovnanosti je ozaj mnoho a problémy ňou spôsobené sú komplexné a navrstvené, celé desaťročia hromadené, s tendenciou ďalšieho vyhrotenia. Z aspektu celkového rozvoja štátu oblasti s rozvojovými ťažkosťami si vyžadujú dodatočné úsilie a vkladanie verejných prostriedkov, aby mohli ako-tak prispieť k celkovej štátnej konkurencieschopnosti. Je už zaužívanou praxou, že väčšie zahraničné investície spravidla prichádzajú do veľkých a vyvinutých miest, čo znamená, že tie menšie zostávajú nevyvinuté. A sú aj iné nezladené relácie: mestá – dediny, vyvinutejší sever – menej vyvinutý juh.

Otázkami, ako zredukovať disparity, sa zaoberali účastníci medzinárodného vedeckého zhromaždenia o regionálnom rozvoji, ktoré sa konalo 11. decembra v Kongresovom stredisku Sava v Novom Belehrade. Otvoril ho minister hospodárstva Željko Sertić. Oznámil, že sa chystajú zmeny Zákona o regionálnom rozvoji, schváleného v júli 2009, ktorý vyplynul zo Stratégie regionálneho rozvoja Srbska na obdobie rokov 2007 – 2012. Tiež uviedol, že sa do polovice roka 2015 má ukončiť šesť projektov, na základe ktorých by Srbsko mohlo od Európskej únie na ich financovanie žiadať alebo počítať s 50 miliónov eur. Za jednu z prvých úloh, keď ide o regionálny rozvoj a pôsobenie ministerstva, ktoré vedie, označil rast zamestnanosti.

Skutočne podnetný a zaujímavý prejav mala predsedníčka Výboru pre hospodárstvo, regionálny rozvoj, obchod, turizmus a energetiku Národného zhromaždenia Dr. Aleksandra Tomićová. Uviedla napríklad skutočnosť, že regionálne rozdiely medzi spolkovými krajinami Nemecka sú len niekoľko percent, kým sú medzi našimi oblasťami desiatky percent. Alebo tú, že aj naše najvyvinutejšie pásma výrazne hospodársky meškajú za najnevyvinutejšími oblasťami únie.

S cieľom meniť takúto situáciu, v Belehrade sa konštruktívne a konkrétne hovorilo o témach rozmanitých: o ukážkach dobrej praxe regionálneho rozvoja, uplatnení regionálnej politiky, o vzťahu priemyselného rozvoja a regionálnej politiky, o regionálnej a medzinárodnej spolupráci regiónov. Jasné je, že len urýchleným odstránením systémových problémov v záujme zmenšenia regionálnych rozdielov možno podnietiť spoločensko-ekonomický rozvoj a zlepšiť životné podmienky v nevyvinutých pásmach. Napríklad na juhu Srbska, na ktorý najtvrdšie doľahla hospodárska kríza. Veď len mesto Niš zostalo počas nej bez 50 000 priemyselných robotníkov.

Jednou z možností dosiahnuť lepšie regionálne napredovanie nevyvinutých je rozvoj malých a stredných podnikov, ďalšou je ich rýchlejšia prispôsobivosť globálnym a štátnym hospodárskym trendom, treťou je účinnosť politiky, štvrtou lepšia spolupráca štátnych inštitúcií, piatou nastolenie koherentného a integrovaného rámca politiky a plánovania, šiestou dostatok európskych a investičných prostriedkov… Príležitostí je dosť, lenže treba, aby všetci aktéri regionálneho rozvoja boli omnoho viac navzájom spätí a najmä upriamení na vznik a štart tých rozvojových projektov, ktoré sú predovšetkým v záujme rastu konkurencieschopnosti dnes nevyvinutých oblastí.

 Oto Filip

 

J. PÁNIKOVÁ
J. PÁNIKOVÁ

JASMINA PÁNIKOVÁ (1984) Do redakcie Hlasu ľudu nastúpila v roku 2010, najprv ako externá spolupracovníčka a neskoršie ako novinárka – dopisovateľka. V súčasnosti je zodpovednou redaktorkou mládežníckeho časopisu Vzlet. Predmetom jej záujmu sú sociálne témy, prevažne problematika marginalizovaných skupín ľudí. E-mail: panikova@hl.rs