Úroda hojná, zisk takmer nijaký
Poľnohospodári v južnom a strednom Banáte, čiže v Hajdušici, Jánošíku, Vojlovici, Aradáči a Bielom Blate, sa v uplynulom výrobnom roku tešili slušnej (nie síce rekordnej) úrode pšenice, kukurice a slnečnice, pričom ich sója poriadne sklamala. Z hojnej úrody nemali však veľkú radosť, lebo výkupné ceny úplne sklamali, pretože znehodnotili ich ročnú prácu a zároveň ich priviedli na okraj finančnej priepasti. Poďme však radom.
Suchá a teplá jeseň vyhovovala sejbe pšenice, ktorú roľníci zasiali v optimálnych lehotách, a neskoršie dobre vydržala zimu. Daždivá jar zasa v rítskych častiach chotárov zapríčinila nadmernú vlhkosť pôdy, čo čiastočne zredukovalo porasty, a tým aj úrodu. Okrem toho v aradáčskom chotári mali problém aj s poľahnutou zrelou pšenicou, ktorú kombajny nemohli pozbierať. Napriek týmto okolnostiam, na ktoré poľnohospodári nemohli vplývať, úroda pšenice predsa bola celkom slušná – 4 až 5, miestami aj viac ton z hektára. Aj slnečnica, ktorú pestujú hlavne sedliaci v Aradáči, v Bielom Blate a vo Vojlovici, slušne urodila, okolo troch ton z jutra. V Hajdušici a Jánošíku poľnohospodári zasa omnoho viac dôverujú sóji, ktorou aj tejto jari vysadili významné výmery očakávajúc, pravdaže, ako aj v predchádzajúcich rokoch, slušný zisk. Tohto roku ich však táto olejnina úplne sklamala. Priemerne urodilo 2,5 až tri tony z hektára, čiže omnoho menej než sa očakáva od tejto olejniny. Kukurica je rovnako zastúpená vo všetkých uvedených prostrediach a spravidla zaberá tretinu celkových výmerov. Urodilo sa slušných 5 ton z hektára.
Hojná úroda je však slabou útechou pre poľnohospodárov, lebo výkupné ceny ich výrobkov, predovšetkým pšenice, slnečnice a kukurice, boli podceňujúco nízke. Výkupcovia počas žatvy za pšenicu platili 16 až 17 din./kg, slnečnica stála pod 30 a kukurica iba 13 dinárov. Na druhej strane výrobné náklady všetkých kultúr, čiže cena paliva, osiva a ochranných prostriedkov, sa zdvojnásobnili. Hojná úroda síce trochu kompenzovala nízku cenu, a tým pomohla poľnohospodárom, aby sa vyhli stratám, avšak zisk z tohtoročnej úrody je skromný alebo žiadny. Výkupcovia za sóju v tejto časti Banátu platili 40 až 42 din./kg. Táto cena iba čiastočne kompenzovala slabú úrodu, ale ani pestovatelia tejto olejniny sa nemôžu pochváliť bohvieakým ziskom. Vo výhodnejšom postavení sú poľnohospodári, ktorí majú vlastné sýpky na uskladnenie pšenice, pretože v týchto dňoch na Novosadskej produkčnej burze dosiahla cenu 22 din. Je to cena, akú poľnohospodári počas žatvy avizovali ako reálnu, ktorá postačí na výrobné náklady a umožní aj určitý zisk. To isté platí aj pre kukuricu, ktorá buď omrvená v sýpkach alebo na šúľkoch v košoch tiež čaká na výhodnejšiu cenu, ktorá už teraz dosiahla 18 din./kg. Väčšina sedliakov však nemá možnosť uskladniť obilniny a čakať na lepšiu cenu, čo znamená, že z ich práce zarobí niekto iný. Pri slnečnici sa týmto spôsobom nedá kalkulovať, lebo si vyžaduje zvláštne podmienky uskladnenia, aké majú iba v sýpkach veľkých spracovateľov. Nuž a títo využili svoju prednosť, ako aj hojnú úrodu a cenou, ktorá je o polovicu nižšia ako vlani, vydierali výrobcov, takže výrobu slnečnice priviedli na okraj rentability.
Nie rekordnej, ale predsa hojnej úrode sa tešili aj aradáčski vinohradníci a jánošícki pestovatelia višní. Hrozno bolo mimoriadne kvalitné a bohaté na cukor, čo zaručuje kvalitné víno. Keďže aradáčski vinohradníci prevažnú časť dopestovaného hrozna spracúvajú na víno, finančné efekty sa dostavia neskoršie. Aradáčske vína si už dávno zabezpečili dobré meno, takže sa o odbyt nemusia obávať. Pestovateľom višní v Jánošíku už počas oberačky bolo jasné, že nezarobia ani zblízka toľko ako vlani. Hoci bola úroda z jutra o 30 percent vyššia ako vlani, čiže 8 až 10 ton, cena klesla takmer o polovicu. Nakoniec tohtoročná produkcia višní priniesla zisk 120- až 150-tisíc dinárov z jutra, čo je vraj menej než obvykle, ale aj tak omnoho viac než z výroby obilnín, a preto nie div, že tejto jesene v tejto časti Banátu vysadili 35 hektárov nových višňových sadov.
Komerčných ovocných sadov pod jabloňami, hruškami, slivkami v tejto časti Banátu niet mnoho, ale v existujúcich bol obraz, aký len málokedy vidieť. Haluze sa v pravom zmysle slova lámali pod váhou plodov a pestovatelia, úplne nepripravení na takú úrodu, si najprv lámali hlavu ako ovocie pooberať a uskladniť, a potom aj nad tým, čo si počať s takým veľkým množstvom ovocia. Zvlášť z toho dôvodu, že tuná tieto druhy ovocia nikto nevykupuje. Preto ovocinári v Hajdušici a Aradáči predávali svoje výrobky pod reálnu cenu, hlavne súkromným predajniam, ale značná časť jabĺk a hrušiek, ako aj takmer kompletná produkcia sliviek, skončila v pálenke, ktorá v tomto prostredí tiekla a ešte stále tečie potokom. Pritom ide o výrobok, ktorý nemá lehotu trvanlivosti a vždy sa dá dobre predať. Ovocinári sa však obávajú, že v podmienkach tohtoročnej hyperprodukcie aj cena klesne, a tak znehodnotí vynaložené úsilie. Kto však nemusí, ten nebude predávať a počká menej úrodný rok a výhodnejšiu cenu, a tak hoci o rok – dva z tohtoročnej produkcie predsa len niečo zarobí.
V. Hudec
