Akokoľvek, furt je to (aj) o peniazoch

20.dec 2013

Akokoľvek, furt je to (aj) o peniazoch

Na Lesníckej fakulte v Belehrade vyštudovala na Oddelení krajinnej architektúry. Pracovala ako profesorka v Poľnohospodárskej škole vo Futogu na Oddelení hortikultúry, od roku 1978 vyučovala viac predmetov: kvetinárstvo, zeleninárstvo, ochranu rastlín, geodéziu… V tom istom roku (2007), keď odišla do dôchodku, z jej iniciatívy v Hložanoch založili Združenie ekológov Ekos. Rozhovor s Ing. Vierou Turčanovou, predsedníčkou Ekosu, začíname žartom:

Viera Turčanová

Viera Turčanová

– Akiste ste sa ako čerstvá penzistka začali nudiť…

– Nie, iba som sa obávala, že sa budem nudiť. (Smiech.) Afinita k prírode mi nechýbala, tak som zoskupila zo dvadsať záujemcov, s cieľom zaoberať sa ekológiou v prostredí, v ktorom žijeme. Aj teraz hybnú silu Združenia tvoria Ondrej Stupavský Endy, Pavel Balca, Ondrej Zahorec, Mária Parkániová, Ján Krasnec – je nám spona so školou, a Anna Franková.

– Ekos má zopár periodických, už tradičných podujatí a usporadúva aj občasné pracovné akcie. Najprv teda o tých prvých…

– Koncom júna usporadúvame Deň Dunaja. S cieľom upozorniť na jeho význam a na potrebu zodpovednejšieho vzťahu k nemu. Už tradične 14. septembra organizujeme aj Eko deň v rámci Svetového dňa ochrany ozónového obalu Zeme. V spolupráci so základnou školou v Hložanoch, ale aj ostatnými školami v Báčskopetrovskej obci upozorňujeme najmä na potrebu pohybu na čerstvom vzduchu, zvlášť mladých ľudí. Organizujeme prechádzku k Dunaju, tiež rôzne športové hry. Radi by sme tomuto podujatiu dali aj širší rámec, s účasťou záujemcov aj mimo našej obce, avšak problém sú – peniaze.

Hložianski ekológovia aj 23. novembra vysádzali stromy v parku pri Dome kultúry

Hložianski ekológovia aj 23. novembra vysádzali stromy v parku pri Dome kultúry

– V akej miere je vám nápomocná lokálna samospráva?

– Každý rok píšeme projekty a z obce žiadame peniaze na obe tradičné podujatia a na základnú činnosť. Organizáciu Dňa Dunaja hmotne podporuje aj Ministerstvo pre poľnohospodárstvo, vodohospodárstvo a lesníctvo a Republiková direkcia pre vody, ale na rozšírenie rámca aktivít to nestačí.

– Hložianske ulice, priedomia a dvory za posledných niekoľko rokov ožili, opekneli. Predovšetkým vari zásluhou ekológov?

– V úsilí o to, aby sa ľudia dôkladnejšie starali o prostredie, v ktorom žijú, vypísali sme súbeh o najkrajšie záhradky a priedomia. Ľudia sa najprv ostýchali, takže sme prvé tri roky sami chodili po dedine a fotografovali záhradky. Posledné dva roky nás ženy už volajú samy, aby sme prišli vyfotografovať dáku krásnu rastlinku, hriadku či krík. Prvé tri roky sme udeľovali symbolické odmeny víťazom. Obstarávali nám ich hlavne sponzori, majitelia tunajších predajní. Zase je to o peniazoch: keby sme ich mali viac, aj odmeny by boli „ťažšie“.

– Predsa sa vám, podľa našej mienky, v spolupráci so žiakmi, združeniami žien a poľnohospodárov, ako i pracovníkmi KP Gloakvalis, podarilo pozdvihnúť ekologické povedomie spoluobčanov.

– Po troch rokoch našej práce sme od ľudí, tak Hložancov, ako i tých zvonku, dostali informácie, že Hložany vyzerajú krajšie. Samozrejme, že nás tieto posudky tešia, hoci vieme, že sme mohli urobiť aj viac, len keby bolo trochu viac peňazí.

– Okrem toho každý rok usporadúvate aj pracovné akcie…

– Áno. Zbierame odpad v dedine a najmä v jej okolí. Tým, že to robievame spolu so žiakmi, dakedy aj s učiteľmi, sme dosiahli, že žiaci sami teraz odhadzujú menej papierov a iných smetí. Keby si aj mládež a dospelí vstúpili do svedomia tak ako žiaci, dedina by vyzerala ešte krajšie.

– Oživujete i kedysi obľúbenú tzv. Banšuľu…

– Vlani na jar sme tam zasadili asi 40 – 50 sadeníc. Počuli sme, že pri majeri, na ceste k Dunaju, kedysi bol lesík a že žiaci tam radi chodievali na výlet, tak ten priestor opäť upravujeme. Každý rok vysádzame stromky aj v uliciach a centre dediny, tiež povedľa cesty k Dunaju…

Pohľad do dvora Samuela Lovása v Republikovej ulici

Pohľad do dvora Samuela Lovása v Republikovej ulici

– Čo z hľadiska ekológie v Hložanoch stále nie je v poriadku?

– Nechápem ľudí, ktorí vysádzajú ihličnany len preto, aby nemuseli upratovať listy, ani tých, ktorí listy vyhadzujú na skládku odpadu za dedinou. Lístia je tam už veľa, depónia sa veľmi rýchle zväčšuje a čoskoro si s ňou nebudeme vedieť poradiť. Listy by sme mali kompostovať, robiť z nich humus. Takisto by bolo treba súrne začať separovať odpad. Zatiaľ komunálnici osobitne odvážajú pet ambaláž a tzv. hrubý odpad; musel by sa však predovšetkým oddeliť organický od neorganického.

– Povráva sa, že chodíte po uliciach a prihlasujete komunálnym inšpektorom, keď si niekto nechá pred domom stavebný materiál, poľnohospodárske stroje, vozidlá…

– Nič z toho nerobím ani ja, ani nikto z ekológov. Inšpekcii sme prihlásili ľudí, ktorí postrekovali garády totálnymi herbicídmi. Ale len s cieľom zamedziť znečisťovanie životného prostredia. Nie je pravda, že garády nemožno kosiť.

Juraj Bartoš

 

KTO LÁME, SEBE LÁME
Text 1– Je zarážajúce, že ktosi polámal časť košov, ktoré KP Gloakvalis postavil na autobusových zastávkach a pred Domom kultúry, taktiež eko schránku. Pred niekoľkými týždňami niekto zlámal sadenice vzácnych okrasných stromov, neuvedomujúc si, že je to na škodu aj jemu samému, –hovorí hlava Ekosu a dodá:

– Pred rokom sme písali projekt do obce; chceli sme na vchodoch do Hložian a vôbec na územie Báčskopetrovskej obce umiestniť pútače, z ktorých by sme ľudí vyzvali, aby nevyhadzovali odpadky mimo vyznačených miest. Doteraz sme však nedostali ani prostriedky, ani žiadnu odpoveď. Nevieme prečo. Rovnako nevieme, kam sa usmerňuje tzv. „zelený dinár“.

 

HLAS ĽUDU
HLAS ĽUDU

NOVINOVO–VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU 21 000 Nový Sad, Bulvár oslobodenia 81/V. E-mail: nvu@hl.rs