Úroveň pokročilejšia, slovná zásoba bohatšia

Eva Taubertová je veľa rokov knihovníčkou v padinskej pobočke Obecnej knižnice v Kovačici. Známa kultúrna dejateľka sa podieľa i v organizácii úspešných výstav, programov, vernisáží expozícií maliarov, Padinských dní kultúry či Babinkových stretnutí. Je najnápomocnejšou rukou banátskym divadelníkom. Nechýba ani na veľtrhoch kníh, spolupracuje s knižnicou v ZŠ maršala Tita a môže ohodnotiť terajšiu úroveň poznatkov školákov, keď ide o znalosť slovenského jazyka a materinskej reči v rodnej Padine.

Aká je znalosť slovenského jazyka medzi súčasnými žiakmi v porovnaní s predchádzajúcimi generáciami?

„Úroveň je pokročilejšia, ale percentuálne ju ovláda menej žiakov. Viditeľný pokrok tvorivosti je u žiakov, ktorí viac čítajú, slovná zásoba je bohatšia a ich komunikácia je plynulejšia.“

Koľko školáci čítajú a vôbec obohacujú si slovnú zásobu aj z kníh, tlače, elektronických médií alebo iba v kruhu rodiny a priateľov?

„Zo skúsenosti môžem povedať, že jeden zo subjektov je aj knižnica, ktorú deti využívajú na obohacovanie slovnej zásoby a čerpajú a využívajú všetky možnosti podľa osobného záujmu. Kvôli permanentnému zdokonaľovaniu jazyka knižnica do svojho programu zaradila edukačné dielne z literatúry a jazyka a chceli by sme, aby dielne prerástli aspoň do mesačných stretnutí záujemcov.“

Aká je úroveň hovoreného slova, pričom nemyslíme iba na kvalitných recitátorov, ktorí sú odmeňovaní v rôznych súťažiach?

„Táto úroveň je priemerná – vplyv angličtiny a srbského jazyka cítiť v rozhovore so žiakmi, stredoškolákmi, ale aj všeobecne s obyvateľmi.“

Majú žiaci z Padiny a Kovačice výhodu vzhľadom na iné banátske prostredia, kde žijú a tvoria aj Slováci, keďže žijú v prostredí, kde je väčšinovému obyvateľstvu slovenčina materinský jazyk?

„Mienim, že majú veľkú výhodu. Celodenné stretávanie s materinským jazykom, aktivity prostredníctvom rôznych kultúrnych podujatí sú určite výhodou pri zachovávaní jazyka.“

Keď ide o činnosť knižnice, dajú sa ľahšie zabezpečiť kvalitné knihy zo Slovenska vzhľadom na minulé roky či desaťročia?

„Slováci sa snažili mať v ruke slovenskú knihu od začiatkov života na Dolnej zemi, a tak je tomu dodnes. V poslednom desaťročí uprednostnene si knižnice zadovažujú slovenské knihy, časopisy a elektronické nosiče z donácií zo Slovenskej republiky. Darčeky vydavateľov, inštitúcií a jednotlivcov tiež vždy potešia. Dnes je to oveľa rýchlejšie, ako to bolo voľakedy. Knižnica je zásobená kvalitnými knihami v slovenskom jazyku.“

Koľko pozornosti sa u nás venuje slovenskému jazyku a slovenskej reči –zachovaniu jazyka v písanej a elektronickej forme, ale aj uchovaniu reči v hovorenej forme – vzhľadom na záujem o divadlo, spev, folklór a etnografiu?

„Pozornosť je uspokojujúca, nie je však dostatočne uplatnená v každodennom živote. Odborné porady sú dôležité v každej oblasti, ako aj príručky, ktoré by pomohli zamestnancom v práci.“

Počítače, internet a sociálne siete pomáhajú mladším generáciám zachovať si slovenský jazyk? Alebo je opak pravdou?

„Opak je pravdou. Deti nie sú schopné zabezpečiť si informácie v prospech jazyka, sú zvedavé na iné formy. To nás nesmie zastaviť, ani nám prekážať v nepretržitej výchove mladých ľudí keď ide o slovenský jazyk. Ešte by som pripomenula, že je vzdelávanie občanov na poli materinského jazyka nevyhnutné. V blízkom čase si naša knižnica dovolí osloviť občanov aj na túto tému. Odporúčam to aj iným prostrediam.“

J. Špringeľ