Úspešný šľachtiteľ Dr. Andrej Myjavec

JUBILEÁ

Meno Dr. Andreja Myjavca, petrovského rodáka, je bytostne späté s vedou, so šľachtením nových odrôd viacerých priemyselných rastlín a s rozvojom Ústavu pre chmeľ, cirok a liečivé rastliny v Báčskom Petrovci v rámci novosadského Inštitútu pre rastlinnú výrobu a zeleninárstvo, kde zotrval celú svoju pracovnú dobu.

Keď sa len trochu vhĺbime do biografie tohto nášho vedca, vynoria sa nám údaje, že Andrej Myjavec je promovaný biológ a doktor agronomických vied. Je vyšší vedecký spolupracovník, teraz už vo výslužbe. Ako vedecký pracovník v poľnohospodárskom vedeckom ústave pôsobil ako odborník – šľachtiteľ chmeľu a ciroku. Narodil sa 6. marca 1933 v Báčskom Petrovci, v rodine súkromného roľníka z otca Ondreja a matky Zuzany, rodenej Seleštianskej. Rodinný zväzok si usporiadal s manželkou Máriou, rodenou Sýkorovou, doktorkou a docentkou slovakistiky. V manželstve sa im narodili dve deti: dcéra Blažena a syn Branislav.

Keď ide o školenie a profesionálnu orientáciu, uvedieme, že A. Myjavec základnú školu a gymnázium skončil v rodisku. Roku 1958 absolvoval Prírodovedeckú fakultu v Belehrade, smer biológia, odbor botanika. Doktorát z oblasti poľnohospodárskych vied pod názvom Výskum odolnosti genotypov ciroku Sorghum bicolor (L.) Moench proti vírusu mozaikovej zakrpatenosti kukurice obhájil na Belehradskej univerzite na Poľnohospodárskej fakulte v Zemune roku 1989.

Dr. Andrej Myjavec i dnes spolubesedníkovi, ktorý sa zaujíma o jeho život a prácu, povie, že pochádza z nábožensky založenej rodiny a že práve rozhodnutie svoje manželstvo potvrdiť aj pred oltárom v čase, keď to nebolo až tak politicky a spoločensky vítané, mu sčasti poznačilo aj ďalšie pracovné príležitosti. Po ukončení fakulty jeden rok pracoval ako úradník v továrni Proletár v Báčskom Petrovci, a potom mu stretnutie s Ing. Michalom Husárom, ktorý ho pozval do vtedy zakladajúceho sa ústavu v Petrovci, poznačilo osud a životnú orientáciu na vedeckú prácu.

Vyzvedali sme sa na začiatky šľachtenia v Petrovci, a od pána Myjavca sme sa dozvedeli, že zo začiatku Výskumná stanica pre chmeľ a konope pôsobila na Pálenkášovom sálaši a od roku 1960 sídlila v Túrrovom dome. V ňom veterinárna stanica mala dve miestnosti a dve miestnosti mal Ing. Husár na výskum. O dva roky neskoršie sa presťahovali na roh Ulice Leninovej, kde dnes sídli Klub poľnohospodárov. Tu ako výskumný tím mali viac priestoru, kancelárie, laboratórium, a miestnosti vo dvore, kde robotníci konali rôzne merania. Až neskoršie v polovici sedemdesiatych rokov ako výskumný ústav presťahovali sa ku kanálu, medzi Petrovcom a Rumenkou, kde táto inštitúcia pracuje aj v súčasnosti.

V Ústave pre chmeľ, cirok a liečivé rastliny Dr. Myjavec sa venoval tvorivej činnosti a stal sa plodným šľachtiteľom poľnohospodárskych plodín. Ako jediný autor, prvý autor alebo spoluautor sa podpisuje za 19 juhoslovanských odrôd poľných plodín. Je autorom alebo spoluautorom 5 odrôd chmeľu, 9 odrôd metlového ciroku, 1 odrody cukrového ciroku, 2 odrôd prosa a 2 hybridov: hybridu zrnového ciroku a hybridu sudánskej trávy.

Prvých 14 rokov ako šľachtiteľ sa Dr. Myjavec venoval prevažne šľachteniu chmeľu, a tak jeho zásluhou vznikli nové odrody chmeľu, akými sú Neoplanta, Panonija, Vojvodina a neskôr aj odrody Aroma a Robusta. Po príchode do ústavu Dr. Jána Kišgeciho, ktorý sa tiež venoval chmeliarstvu, A. Myjavec svoju vedeckú pozornosť viac upriamil na cirok metlový. Aj na tomto poli sa mu darilo, a tak vo vedeckej literatúre sa možno dočítať, že Dr. Myjavec ako prvý autor podpisuje sedem a ako druhý autor ďalšie dve odrody metlového ciroku. Jeho zásluhou vznikli odrody Bački biser, Neoplanta, Panonija, Sava, Tisa, Jantar a Reform. Tie sa od starých odrôd líšili dĺžkou metličiek či včasnosťou dozrievania. Vo svojej šľachtiteľskej práci Dr. Myjavec spolupracoval aj s inými vedcami a spoločnými silami tiež dokázali zošľachtiť ďalšie odrody uznávané nielen v našej krajine, ale aj v Maďarsku. Skúmal a podarilo sa mu zošľachtiť odrody zrnového ciroku a odrody cukrového ciroku.

V menšej miere pre aktuálne potreby v poľnohospodárstve Dr. Myjavec sa zaoberal hybridizáciou sudánskej trávy, a tak vznikla odroda Savana, ako i odrodami prosa, pričom vznikli nové odrody: Biserka a Rumenka. Nie veľmi známe je, a šľachtiteľ nám to pošepol, že odroda bôbu známa ako Vojvođanski tetovac má pôvod z petrovského humna.

S cieľom vedecky sa zdokonaľovať Dr. Myjavec často pobudol i na študijných a pracovných cestách v zahraničí: bol na študijných pobytoch vo výskumných ústavoch v Československu, v Anglicku, v ZSSR, v Poľsku, v Nemecku a v Maďarsku. Často mával i prednášky na domácich seminároch z chmeliarstva a cirokárstva a koreferáty na medzinárodných sympóziách. Ako odborník šľachtiteľ sa zúčastnil vo viacerých zahraničných a domácich projektoch z oblasti šľachtenia chmeľu a ciroku.

Dr. Myjavec je autorom alebo spoluautorom 5 kníh a štúdií. Má uverejnených 43 originálnych vedeckých prác z oblasti pestovania, ochrany a šľachtenia chmeľu a ciroku, 19 významnejších odborných prác z cirokárstva a chmeliarstva a uverejnil viac ako 40 dlhších odborných článkov z oblasti ochrany ovocnín a viniča. Bol i členom rôznych vedeckých a záujmových organizácií.

Na pracovisku šľachtiteľa vedca v Inštitúte pre rastlinnú výrobu a zeleninárstvo Nový Sad, čiže pracovnej jednotke Ústav pre chmeľ, cirok a liečivé rastliny v Báčskom Petrovci Dr. Myjavec odpracoval celkove 33 rokov. Hoci úradne funkciu správcu ústavu v Báčskom Petrovci zastával iba krátke obdobie koncom šesťdesiatych rokov, po odchode do dôchodku Ing. Michala Husára, bol dušou toho ústavu a pre vedcov zo zahraničia i vedúcim partnerom ústavu.

Okrem toho, že sa venoval vedeckej práci, Dr. Andrej Myjavec bol i spoločensky činný. Zastával rôzne verejné funkcie na pokrajinskej úrovni. Na lokálnej úrovni bol delegátom, členom výkonnej rady, podpredsedom Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec a v rokoch 1984 – 1985 aj profesionálnym predsedom Obce Báčsky Petrovec. Za svoju vedeckú a spoločenskú prácu Dr. A. Myjavec získal viacero verejných uznaní, vyznamenaní a čestné tituly v krajine a v zahraničí.

Od roku 1992 Andrej Myjavec žije v rodisku na invalidnom dôchodku. Aj dodnes, nakoľko mu to zdravie dovoľuje, rád trávi čas v záhrade. Okrem rodine a priateľom venuje sa aj dlhoročnému koníčku – filatelii. Činný je v petrovskom Spolku filatelistov a svoje zbierky vystavuje na domácich a medzinárodných výstavách poštových známok.

J. Čiep