V tme sa nenájdeme

Alfa a omega projektu dobrých správ: Agneza Trpkovská

Novosadčanka, asi jediná, ktorá takmer štvrťstoročia strávila ako redaktorka tlačovej agentúry Tanjug. A bola jej zahraničnopolitickou korešpondentkou z Prahy a Bratislavy. Aby sa potom roky venovala  hospodárskej problematike ako zástupkyňa redaktora ekonomickej redakcie v našej najznámejšej tlačovej agentúre. Úspešná, pracovitá, plná nápadov. Slovom – Agneza Trpkovská. Podnes stúpenkyňa najrozšírenejšieho a základného novinárskeho žánru: správy. Lebo informácie hýbu svetom. Náhodné stretnutie na jednom z koncoročných veľtrhov v Belehrade sa nemohlo obísť bez rozhovoru.

– Sme pri dome dobrých správ, ktorého ste zakladateľkou a hlavnou a zodpovednou redaktorkou. O čo vlastne ide?

 – Je to spoločnosť založená v januári 2012, ktorej webovú stránku sme odštartovali 11. septembra. Podporilo nás Mesto Belehrad. Uchádzala som sa s podnikateľským plánom na samozamestnávanie. Z dvadsať kandidátov z hlavného mesta sa náš projekt dobrých správ umiestnil na druhom mieste. Odišla som z pozície redaktorky v Tanjugu, aby som sa mu venovala, lebo o ňom snívam azda viac než dve desaťročia. Zatiaľ som len ja zamestnaná: iní sú dobrovoľníci, špičkoví prekladatelia, novinári, kameramani, fotoreportéri, zhromaždení okolo čohosi, čo tak chýba nášmu mediálnemu trhu. Neupriamujeme sa na ružovú stranu skutočnosti, len ukazujeme, že táto, okrem tej negatívnej, má aj inú, pozitívnu stránku.

– A to prakticky znamená?

 – Že nie sme otrokmi termínov, že sú námetmi našich príspevkov tzv. bežné témy a obyčajní ľudia, že sa venujeme hospodárstvu, že sa upriamujeme na akcie. Slovom, naše sú tie témy, ktoré si iní nevšímajú veľmi, ako je napríklad podnecovanie návratu mladých ľudí na dedinu. Stručne, základným zámerom je informovať ľudí o všetkom, čo im v tejto chvíli môže pomôcť. Ukážkou toho je i naše heslo: Naše je len to, čo iným poskytneme. Dennodenne zverejňujeme aj niektoré pekné myšlienky, prezentujeme sociálne, mládežnícke a žiacke podnikateľstvo. Budeme zverejňovať príspevky aj vo viacerých rečiach, lebo nám každý dinár, ktorý do nás vložia dobrí ľudia alebo spoločnosti podporujúce túto formu informovania, príde vhod. Aby sme mohli častejšie a viac upozorňovať aj na naše mimoriadne talenty, na mladých vedcov, ktorí by sa do Srbska museli vracať, nielen z neho odchádzať.

– Pri tých kvantách senzačných správ o kriminalite, vraždách, nehodách, drámach… darí sa vám presadiť s takýmto konceptom? Lebo ktosi povedal, že v hustej tme ľudia sa ťažko  nachádzajú a zbližujú…

 – Už máme veľmi peknú podporu, hoci je len pár mesiacov pôsobenia za nami. Povšimnutiahodné je, že si takýto projekt nevyžaduje veľké investície na štarte: na začiatok načim hlavne veľa ochoty, stôl, počítač a telefón. Všetko robíme sami. Už sa kopa ľudí do projektu zapojila.  A viaceré zahraničné stránky, napríklad vo Francúzsku, zverejnili, že takáto stránka existuje v Srbsku. Podporuje nás i internetové spoločenstvo, rovnako tak, ako i my podporujeme všetky malé podnikateľské projekty iných.

– Iní pomohli vám, vy pomáhate iným…

  – Je to tak. Zvládame to konkrétnymi radami, zverejňovaním adries a  linkov na všetky možné súbehy. To preto, lebo mnohí ešte stále nie sú informovaní, kde čo môžu získať: najmä prostriedky a školenia. Keď stránka bude aj v angličtine, tam zverejníme aj údaje o krásnych turistických a iných vymoženostiach Srbska. Dobrá a osožná idea, pekná správa – to je naša parketa. Lebo ľuďom už riadne lezú na nervy správy zlé. Tým možno vysvetliť, že sa nám pripájajú mnohí novinári s príspevkami. Chápem to ako malé fundamenty, tehly vbudované do nášho spoločného domu.

– A  budúcnosť?

– Vidím ju v rubrike Mosty,  prostredníctvom ktorej by som chcela pospájať všetky podobné projekty vo svete. Vo Francúzsku, Rusku, USA, inde…, všade sú ľudia podobne alebo rovnako zmýšľajúci ako my. Dúfam, že sa mi podarí pospájať nás. To je moja vízia. Nie je to vôbec ľahko: je toľko titulov, toľko problémov a drám vôkol nás, ktoré mnohí chápu ako spôsob udržať sa na mediálnom trhu, zvýšiť náklad. My sme sa vybrali  ťažšou cestou: zverejňovať pozitívne správy, podnecovať to dobré v ľuďoch, inšpirovať ich k pekným, osožným skutkom. Stojí to za to.

                                                    Za rozhovor ďakuje: Oto Filip