Všetci sme čitateľmi – toto motto 23. apríla, Svetového dňa knihy a autorského práva, ktorý vyhlásil UNESCO v roku 1996, potvrdila i nedávna návšteva dedinskej knižnice v sriemskej Ašani. Jedna miestnosť, skromný nábytok, no tituly zrejme nie sú len príležitostnou lahôdkou pre oko. Ich ošarpané obálky akosi automaticky pripomenuli niekdajšie heslo, ktorým štartoval i náš týždenník: Po prečítaní daj ďalej. U pracovníka knižnice Duška Ignjatovića, povolaním výtvarného pedagóga, sú odpovede týkajúce sa základných parametrov tohto kultúrneho stánku.
– Už z prvého pohľadu možno zistiť, že sa na týchto knihách prach neusádza. Koľko ich je vlastne?
– Ašanská knižnica je súčasťou obecnej a je v nej asi 5 500 knižných titulov. Pôsobím aj v Šimanovciach, kde je okolo 7 000 kníh, kým je v stredisku obce v Pećinciach približne 18 000 kníh. Je tu i Ogar, v ktorom je asi 5 000 titulov.
– Aká je štruktúra členstva?
– Členov je čosi nad sto, presne 104, a väčšinou ide o žiakov základnej školy, prípadne stredných škôl, tiež študentov. Mimo nich je asi tridsať členov. Pomer je asi taký, že sú dve tretiny čitateľov žiaci a študenti, tretina miestni obyvatelia.
– A to základné: čo sa najviac číta?
– Jasné je, že sa žiaci najviac venujú povinnému školskému čítaniu. Študenti majú rôzne záujmy, neraz hľadajú aj čosi z oblasti, ktorú študujú. Keď ide o domáce, tak sú ich obľúbenými autorkami Danielle Steelová, Ljiljana Habjanovićová-Đurovićová, Mir-Jam. Niektoré čitateľky sa pre vplyv telenoviel dožadujú aj ich predlôh. Nemožno zabúdať ani na našich klasikov, ako sú Andrić, Crnjanski…, ku ktorým sa pravidelne vracajú tak ženy, ako i muži. Vcelku možno povedať, že je kníh niekdajších a súčasných pomerne dosť, takže si každý záujemca dobrú knihu spravidla nájde…
O. F.