Vianoce, pokoj v duši

✎ 18.dec 2019

Blíži sa čas, keď si predovšetkým treba pomyslieť na svoj vnútorný pokoj, pokoj v duši.

Blíži sa čas, keď si spomenieme na Vianoce, vianočné sviatky, alebo ako sa to dodnes používa v podobe Kračún (v slovenských nárečiach aj kračun / kračuň) – najstaršie pomenovanie sviatku zimného slnovratu. S príchodom kresťanstva – 25. december, teda narodenie Ježiša Krista, sviatok pokoja a mieru. Vianoce patria k najvýznamnejším kresťanským sviatkom a 25. december je sviatok takmer vo všetkých kresťanských cirkvách. V súvislosti s týmto sviatkom dnes môžeme počuť aj slovo hody (dodnes sa používa vo význame Vianoce) v slovenčine (na východnom a strednom Slovensku) a v (dolnej aj hornej) lužickej srbčine. Názov súvisí s ruským slovom god, čiže rok. S Vianocami sa viaže množstvo ľudových tradícií, piesní (kolied), výzdoby, darovania a iných ľudových zvykov.

Blíži sa čas, keď si predovšetkým treba pomyslieť na svoj pokoj v duši, na svoju rodinku, svojich najbližších. Povedať pekné slovo a prípadne ho prijať. Je načase pozrieť sa, kam sme to a pokiaľ prišli. Je načase stretnúť sa so samým sebou, aby sme zúčtovali to dobre a to zlé. Poradili sa a potešili z toho, čo máme. Kam ide naša pozornosť, tam ide naša energia. Vedeli ste, že ak svoju pozornosť sústredíme na vnútorný pokoj, tak v podstate máme takmer všetko?

Je to pekná myšlienka, ale ako?

Pravdepodobne aby človek našiel vnútorný pokoj, je dôležité nájsť sebalásku / sebauspokojenie – Jednoducho nájsť seba! – potom si nájde aj svoj vnútorný, duševný pokoj. To, čo potrebujeme, je hádam menej hádky a zbytočných slov a viac si pomyslieť na deti, vnúčatá, svoje prírodné a spoločenské prostredie, na to, čo treba dobrého spraviť pre nás samých, pre svojich najbližších a vôbec pre ľudí a živý svet. Pre svoje okolie, pre dobro zajtrajšieho dňa.

Preto sviatky krásne majte, veľa zdravia, pohody, porozumenia, lásky a radosti, krásne vianočné sviatky chcem vám priať, aby človek človeka mal rád. Aby sme jeden druhému viac šťastia a toho dobrého priali. Milí čitatelia, naozaj sme na dobro už zabudli?! Všetko najkrajšie vám a vašim najmilším!

Prajem pekný týždeň, ba celý rok vám a nám všetkým. A ďakujem, že ste!

M. BENKA

Meno Miroslava Benku – významného umelca v slobodnom povolaní – už niekoľko desaťročí presahuje hranice kultúrneho sveta nášho štátu. V projektoch jeho bohatého multimediálneho opusu sa neraz prelínal Benka ako autor, scenárista, ako režisér, ako herec, ako dizajnér či divadelný kritik, ako univerzitný pedagóg a veľký estét. Miroslav Benka sa narodil 22. apríla 1956 v dedinke Ašaňa. Roku 1977 vyštudoval odbor dizajn na Strednej umelecko-priemyselnej škole v Novom Sade, roku 1983 ukončil štúdium herectva na Akadémii umení v Novom Sade a roku 1988 i štúdium réžie na Fakulte dramatických umení v Belehrade. Režíroval viac ako 70 divadelných predstavení, taktiež režíroval i televízne programy, dokumentárne filmy, hudobné klipy, rozhlasové hry a ďalšie multimediálne programy nielen doma, ale aj v zahraničí. Charakteristickou črtou jeho divadelného rukopisu často je jeho kompletné autorstvo a jeho estetický prejav je poznačený poetikou postmoderny. Pôsobil ako režisér a umelecký šéf Mestského divadla a umelecký šéf Festivalu slovanskej kultúry v Žiline, riaditeľ a umelecký šéf Národného divadla Sterija vo Vršci, riaditeľ a umelecký šéf divadelného festivalu Vršacká divadelná jeseň. Ako docent Miroslav Benka prednášal na Vysokej škole múzických umení v Bratislave a International university v Belehrade a v Novom Pazare. Benka konal aj rad spoločenských funkcií – bol zamestnaný vo funkcii riaditeľa, umeleckého riaditeľa, režiséra a riaditeľa medzinárodných divadelných festivalov doma a v zahraničí. Bol členom pracovného tímu pre európske záležitosti, multikultúrnosť a interkultúrnosť Ministerstva kultúry Srbska v Belehrade. A naposledy Národné zhromaždenie ho zvolilo za člena Národnej rady pre kultúru Srbska pri Ministerstve kultúry. Je čestným členom Spolku slovenských spisovateľov v Bratislave.