Vianočný príhovor

V nákupných centrách, v obchodoch počuť len vianočné piesne a odzváňajúce slová pesničky Andyho Williamsa It´s the most wonderful time of the year. V televízii je už celý zoznam vianočných filmov, ktoré si netreba nechať ujsť. Poznáme tie filmy. Viac-menej každý má podobný dej. Hlavná hrdinka s dobrou kariérou, žijúca vo veľkom meste, nemajúca čas na rodinu či na oslavovanie sviatkov vôbec sa zrazu ocitá v malom mestečku, kde má urobiť niečo pracovne veľmi dôležité. Dostáva sa do malej dedinky, kde je všetko dokonale zasnežené a vyzdobené vianočnou výzdobou. Ľudia sú šťastní a štedrí, spievajú vianočné koledy, pečú vianočné koláče a odčitujú dni do Vianoc. Nič iné nie je podstatné. Hlavná hrdinka prichádza plná skepticizmu a cynizmu a snaží sa celou silou nenakaziť sa touto šialenou vianočnou atmosférou. Hneď na začiatku spoznáva chalana, ktorého najprv neznáša, no časom si k sebe nájdu cestu a zamilujú sa. Naša hrdinka zrazu zistí, že vlastne život, aký mala vo veľkomeste, bola len naháňačka za kariérou a tu v tomto mestečku si našla ozajstné šťastie, pravú lásku, a to najpodstatnejšie – zistila, čo je pravá podstata Vianoc. Všetko je nakoniec ideálne, všetci sú šťastní a veselo si vymieňajú vianočne darčeky, kým sneh husto padá.

Vieme, že život tak nefunguje, no predsa si radi takéto filmy pozrieme, lebo zobrazujú to, po čom sami túžime. Byť milovaní. Byť ocenení. Byť všimnutí. Idylické prežitie vianočných sviatkov. A možno je kus pravdy aj v tom, že vlastne nevieme, ako osláviť Vianoce. Prečo je všade v médiách taký nátlak na „správne“ oslávenie týchto sviatkov?

Vianoce nie sú žiadny romantický vianočný film. Vianoce sú pripomenutie si a oslávenie toho, že Boh sa stal človekom. Dieťa, ktoré sa narodilo v maštali veľmi netradičným spôsobom a za nepriaznivých podmienok, je vlastne Božím Synom. Paradox, ktorý tu vidíme, je neprehliadnuteľný, ale zároveň symbolický. Boh sa znížil k človeku, a človekom sa aj stal. Vtelil sa, aby mohol cítiť to, čo ľudia cítia, a žiť tak ako ľudia. Všetky emócie, bolesti, neresti. Prečo? Aby nás spasil. Stal sa človekom, aby sa človek mohol stať Božím dieťaťom. Rozbil všetky ilúzie o tom, že Mesiáš príde na svet, ako si ľudia predstavovali svetského kráľa. V idylke. Namiesto toho narodil sa v maštali, bez všetkého, v tichosti, skromnosti, pokore a chudobe. Netradične. Jeho narodenie nebolo idylické, aj keď sa ho tak opakovane snažíme predstaviť. Pán Ježiš sa narodil tak, ako sa rodia ľudské deti, a Mária trpela bolesťami, ako všetky ostatné rodiace ženy. Nikde nemáme náznak, žeby sa to bez týchto normálnych ľudských vecí obišlo. No napriek tomu snažíme sa to ľudské dať bokom, a vytvoriť predsa len idylku. Ale práve v tom je pointa. Boh sa stal človekom. A ako človek sa narodil, so všetkým ľudským, čo k tomu patrí. Naša snaha zahnať to ľudské do úzadia a označiť ho za zlé a nevhodné sa prejavuje aj tu. A prejavuje sa to potom aj v našich životoch a v našom vlastnom vzťahu s našou ľudskosťou. Nad čím by sme sa mohli zamyslieť je, že ak sa Boh mohol stať človekom, a mohol akceptovať to ľudské ako súčasť osoby, prečo to tak často nedokážeme urobiť aj my? Čo nám bráni akceptovať samých seba, našu ľudskosť, naše nedostatky a nedokonalosť? Boh nás takých akceptuje. Ba presne vie, čím kedy ako prechádzame, lebo sám sa stal človekom. Ak máme taký problém akceptovať vlastnú ľudskosť, dokážeme akceptovať ľudskosť Ježišovu?

Neexistuje jeden a ten správny spôsob, ako stráviť vianočné sviatky. Tešíme sa na tradičné veci a jedlá, ktoré sa v našej kultúre pravidelne robia na Vianoce. Ale tie pravé Vianoce sa dejú v každom jednom z nás, keď si uvedomíme ich dôležitosť a milosť, ktorej sa nám dostalo, že Boh nás miluje so všetkými našimi nedostatkami, a to tak veľmi, že sa stal jedným z nás. Vianoce nie sú idylka predstavená vo filmoch, ale sú prežívanie radosti v našom okolí, takom, aké je.

No po všetkom nie je nič zlé v tom, že sa nám vianočné filmy páčia. A že ich radi pozeráme. Pozerajme ich. Len nezabúdajme pritom, že idylka vykreslená v nich sa nerovná tej našej realite, a to neznamená, že naše oslavovanie Vianoc je menej hodné. Moderné vianočné filmy majú málo toho spoločného so samými Vianocami. No prezentujú lásku a jej dôležitosť. Nereálnym spôsobom, ale predsa. Pokojne sa nechajme uniesť atmosférou vianočných filmov, len pritom nezabúdajme, že pravé Vianoce sa neodohrávajú len vonku, ale aj v našom vnútri. Ako hovorí aj Origenes: „Čo by nám to prospelo, že sa Ježiš kedysi narodil v Betleheme, keď sa nenarodí v našom srdci?“

Preto Vám všetkým prajem krásne a spokojné prežitie vianočných sviatkov, aby ste dovolili Kristovi, aby sa narodil aj vo vašich srdciach, a tak objavili pravé čaro a ozajstnú podstatu Vianoc. Aby ste boli k sebe a k svojim blízkym láskaví a akceptovali aj seba, aj ostatných láskou. Láskou, akou príjimate medzi seba aj narodeného Krista.

Pripravila: Mgr. Lýdia Zlochová,

zborová kaplánka vo Vojlovici