VÝBORY NRSNM (4): VÝBOR PRE ÚRADNÉ POUŽÍVANIE JAZYKA A PÍSMA
V nadchádzajúcom štvorročnom mandátnom období Výbor pre úradné používanie jazyka a písma bude pracovať v deväťčlennom zložení, vrátane jeho predsedu a podpredsedu. Členovia Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny na decembrovom zasadnutí za predsedu tohto výboru zvolili Branislava Kulíka a za podpredsedníčku Jarmilu Agarskú. Členmi výboru sú: Željko Čapeľa, Jarmila Šprochová-Beličková, Erka Viliačiková, Eva Petrášová, Lýdia Karkušová, Katarína Rašetová a Jaroslav Javorník.
Na januárovom zasadnutí konštituovali sedem komisií, ktoré sa budú starať o spoluprácu s lokálnymi samosprávami, radami pre nacionálne vzťahy, civilným a mimovládnym sektorom, mládežou, cirkvami, určitá komisia sa bude starať o štandardy slovenčiny, a tá najnovšie založená bude poverená európskymi fondmi. O tom, ktoré aktivity výbor plánuje zrealizovať a za čo sa jeho členovia budú zasadzovať počas ich mandátu, rozprávali sme sa s predsedom výboru Branislavom Kulíkom.
– Ktoré aktivity si výbor určil za prioritné?
– Hlavnou prioritou výboru bude zmapovanie slovenských mládežníckych organizácií a podpora na založenie nových. Plánujeme rozvíjať a prehlbovať kontakty a vzťahy s lokálnymi samosprávami a radami pre nacionálne vzťahy, a to iba s jedným cieľom – aby sme efektívne riešili problémy, ktoré majú príslušníci našej národnosti v kontakte s nimi. Konkrétne mám na mysli problémy súvisiace s výpismi z matrík a ohľadom toho sa budeme zasadzovať, aby tlačivá boli v slovenskom jazyku. Mienime riešiť aj problémy súvisiace s vydávaním občianskeho preukazu v slovenčine. Plánujeme podporovať aj mimovládny a civilný sektor, aktivity Slovenskej evanj. a. v. cirkvi v Srbsku, organizovať semináre a podporovať vydávanie slovenskej odbornej literatúry.
– Keď hovoríte o vydávaní odbornej literatúry, máte už naplánované konkrétne pomôcky?
– Na nadchádzajúce obdobie sme si naplánovali realizáciu veľmi dôležitého projektu, ktorým je vypracovanie dvojjazyčného Právnicko-terminologického slovníka, pravdaže, slovensko-srbského a srbsko-slovenského. Takýto slovník je nevyhnutný predovšetkým na zveľadenie úrovne spisovnej slovenčiny v úradnom používaní v Srbsku. Realizácia tohto projektu by pozostávala z dvoch fáz, ktoré by trvali dva roky. Tento projekt by po úspešnej realizácii mohol pokračovať v podobe trvalej aktualizácie a dopĺňania slovníka, ako aj v organizovaní celého radu školení a seminárov pre úradníkov zamestnaných v lokálnych samosprávach. Samozrejme, na vypracovaní slovníka budú pracovať právnici, ale zatiaľ nemáme konkrétne mená.
– Čo pokladáte za najväčšiu výzvu, ktorú by výbor mal zrealizovať?
– Našou najväčšou výzvou bude riešiť problém zrušenia súdnych jednotiek v Báčskom Petrovci a v Starej Pazove, ako aj vytvorenie Asociácie slovenských mládežníckych združení.
– Ako mienite riešiť tie problémy, a prečo je podstatné vytvoriť asociácie združení?
– Keď ide o súdne jednotky, ten problém nemôže výbor sám riešiť. Avšak to, čo môžeme urobiť, je písať žiadosti a sťažnosti pokrajinským a republikovým orgánom, ako aj kompetentným ministerstvám, aby nerušili dosiahnuté práva Slovákov. Založenie Asociácie mládežníckych združení je dôležité z toho dôvodu, aby združenia medzi sebou spolupracovali, aby si vymieňali skúsenosti. Samozrejme, aj pre výbor je dôležité, aby sme vedeli, ktoré slovenské združenia pôsobia v jednotlivých osadách, aby sa nestalo, že NRSNM podporí dané podujatie, na ktorom slovenský jazyk ako taký nie je zastúpený. Žiaľ, také niečo sa v minulosti už stalo, a nemalo by sa stávať!
– Aká je vaša mienka ohľadom zastúpenia Slovákov v čele určitých úradov? Myslíte si, že by v obciach s väčšinovými obyvateľmi slovenskej príslušnosti napr. v čele policajných úradov mali byť Slováci? Môže výbor, respektíve Národnostná rada ako taká vplývať na také rozhodnutia?
– Myslím si, že by aspoň mala byť snaha o proporčné národnostné zastúpenie. Znovu je ale potrebné, aby sme v prípade nedostatočného zastúpenia príslušníkov našej národnosti z konkrétneho prostredia dostali písomnú sťažnosť, na základe ktorej by sme mohli napísať reagovanie. Okrem takého protestu a jeho opakovania nemáme mechanizmus, ako prinútiť kompetentných, aby konali tak, ako by sme si my priali.
– V osade Veternik, v ktorej žijú prevažne príslušníci srbského národa, presnejšie prisťahovalci z Bosny a Hercegoviny, jestvuje Ulica Zuzany Chalupovej, avšak ani v jej rodnej Kovačici ani jedna ulica nenesie jej meno. Môže výbor nejakým spôsobom vplývať na pomenovania ulíc, čiže zmenu názvov?
– Výbor pre úradné používanie jazyka a písma nemôže meniť názvy ulíc, ale ak je slovenčina úradným jazykom v danej obci, výbor musí dať mienku k zmene názvu. Ak Zhromaždenie obce rozhodne, že sa určitá ulica bude volať napr. podľa nejakej našej významnej osobnosti, my to, samozrejme, podporíme.
Jasmina Pániková
"Demisiu na post predsedníčky Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny podávať nemienim." Takto sa totiž začína odpoveď Anny Tomanovej Makanovej, predsedníčky NRSNM, na výzvu predáka politickej strany a člena NRSNM Pavla Surového, aby okamžite...
Čítaj viacDetailsČlenovia výboru pre vzdelávanie Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny sa na včerajšej 11. schôdzi zaoberali celému radu otázok týkajúcich sa riešenia problémov vo výučbe slovenčiny. V duchu záverov Koordinácie národnostných rád budú sa...
Čítaj viacDetailsMinisterstvo školstva, vedy a technologického rozvoja v Srbsku zorganizovalo včera zasadnutie, na ktorom predstaviteľom bosenskej, albánskej, slovenskej, rumunskej, maďarskej, rusínskej a chorvátskej národnostnej rade prezentovalo návrh noviniek v oblasti maturity pre stredné školy...
Čítaj viacDetailsPolitická strana Slováci vpred! v dnešnom oznámení pre verejosť tvrdí, že čelní ľudia NRSNM na poslednej schôdzi, ktorá bola v minulú sobotu v Kovačici "svojvoľne a silou moci hrubo porušili Štatút NRSNM, zrušili...
Čítaj viacDetails
