Viditeľná snaha o presadzovanie slovenčiny

VÝBORY NRSNM (4): VÝBOR PRE ÚRADNÉ POUŽÍVANIE JAZYKA A PÍSMA

V nadchádzajúcom štvorročnom mandátnom období Výbor pre úradné používanie jazyka a písma bude pracovať v deväťčlennom zložení, vrátane jeho predsedu a podpredsedu. Členovia Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny na decembrovom zasadnutí za predsedu tohto výboru zvolili Branislava Kulíka a za podpredsedníčku Jarmilu Agarskú. Členmi výboru sú: Željko Čapeľa, Jarmila Šprochová-Beličková, Erka Viliačiková, Eva Petrášová, Lýdia Karkušová, Katarína Rašetová a Jaroslav Javorník.

Na januárovom zasadnutí konštituovali sedem komisií, ktoré sa budú starať o spoluprácu s lokálnymi samosprávami, radami pre nacionálne vzťahy, civilným a mimovládnym sektorom, mládežou, cirkvami, určitá komisia sa bude starať o štandardy slovenčiny, a tá najnovšie založená bude poverená európskymi fondmi. O tom, ktoré aktivity výbor plánuje zrealizovať a za čo sa jeho členovia budú zasadzovať počas ich mandátu, rozprávali sme sa s predsedom výboru Branislavom Kulíkom.

– Ktoré aktivity si výbor určil za prioritné?

– Hlavnou prioritou výboru bude zmapovanie slovenských mládežníckych organizácií a podpora na založenie nových. Plánujeme rozvíjať a prehlbovať kontakty a vzťahy s lokálnymi samosprávami a radami pre nacionálne vzťahy, a to iba s jedným cieľom – aby sme efektívne riešili problémy, ktoré majú príslušníci našej národnosti v kontakte s nimi. Konkrétne mám na mysli problémy súvisiace s výpismi z matrík a ohľadom toho sa budeme zasadzovať, aby tlačivá boli v slovenskom jazyku. Mienime riešiť aj problémy súvisiace s vydávaním občianskeho preukazu v slovenčine. Plánujeme podporovať aj mimovládny a civilný sektor, aktivity Slovenskej evanj. a. v. cirkvi v Srbsku, organizovať semináre a podporovať vydávanie slovenskej odbornej literatúry.

– Keď hovoríte o vydávaní odbornej literatúry, máte už naplánované konkrétne pomôcky?

– Na nadchádzajúce obdobie sme si naplánovali realizáciu veľmi dôležitého projektu, ktorým je vypracovanie dvojjazyčného Právnicko-terminologického slovníka, pravdaže, slovensko-srbského a srbsko-slovenského. Takýto slovník je nevyhnutný predovšetkým na zveľadenie úrovne spisovnej slovenčiny v úradnom používaní v Srbsku. Realizácia tohto projektu by pozostávala z dvoch fáz, ktoré by trvali dva roky. Tento projekt by po úspešnej realizácii mohol pokračovať v podobe trvalej aktualizácie a dopĺňania slovníka, ako aj v organizovaní celého radu školení a seminárov pre úradníkov zamestnaných v lokálnych samosprávach. Samozrejme, na vypracovaní slovníka budú pracovať právnici, ale zatiaľ nemáme konkrétne mená.

– Čo pokladáte za najväčšiu výzvu, ktorú by výbor mal zrealizovať?

– Našou najväčšou výzvou bude riešiť problém zrušenia súdnych jednotiek v Báčskom Petrovci a v Starej Pazove, ako aj vytvorenie Asociácie slovenských mládežníckych združení.

– Ako mienite riešiť tie problémy, a prečo je podstatné vytvoriť asociácie združení?

– Keď ide o súdne jednotky, ten problém nemôže výbor sám riešiť. Avšak to, čo môžeme urobiť, je písať žiadosti a sťažnosti pokrajinským a republikovým orgánom, ako aj kompetentným ministerstvám, aby nerušili dosiahnuté práva Slovákov. Založenie Asociácie mládežníckych združení je dôležité z toho dôvodu, aby združenia medzi sebou spolupracovali, aby si vymieňali skúsenosti. Samozrejme, aj pre výbor je dôležité, aby sme vedeli, ktoré slovenské združenia pôsobia v jednotlivých osadách, aby sa nestalo, že NRSNM podporí dané podujatie, na ktorom slovenský jazyk ako taký nie je zastúpený. Žiaľ, také niečo sa v minulosti už stalo, a nemalo by sa stávať!

– Aká je vaša mienka ohľadom zastúpenia Slovákov v čele určitých úradov? Myslíte si, že by v obciach s väčšinovými obyvateľmi slovenskej príslušnosti napr. v čele policajných úradov mali byť Slováci? Môže výbor, respektíve Národnostná rada ako taká vplývať na také rozhodnutia?

– Myslím si, že by aspoň mala byť snaha o proporčné národnostné zastúpenie. Znovu je ale potrebné, aby sme v prípade nedostatočného zastúpenia príslušníkov našej národnosti z konkrétneho prostredia dostali písomnú sťažnosť, na základe ktorej by sme mohli napísať reagovanie. Okrem takého protestu a jeho opakovania nemáme mechanizmus, ako prinútiť kompetentných, aby konali tak, ako by sme si my priali.

– V osade Veternik, v ktorej žijú prevažne príslušníci srbského národa, presnejšie prisťahovalci z Bosny a Hercegoviny, jestvuje Ulica Zuzany Chalupovej, avšak ani v jej rodnej Kovačici ani jedna ulica nenesie jej meno. Môže výbor nejakým spôsobom vplývať na pomenovania ulíc, čiže zmenu názvov?

– Výbor pre úradné používanie jazyka a písma nemôže meniť názvy ulíc, ale ak je slovenčina úradným jazykom v danej obci, výbor musí dať mienku k zmene názvu. Ak Zhromaždenie obce rozhodne, že sa určitá ulica bude volať  napr. podľa nejakej našej významnej osobnosti, my to, samozrejme, podporíme.

Jasmina Pániková