Víťazstvo v tieni

Tieň na Deň víťazstva nad fašizmom tohto roku vrhla nenávisť voči občanovi Srbska albánskej národnosti, ktorá sa začala prejavovať koncom apríla, teda nedlho pred oslavovaným dátumom.

Ide o majiteľa pekárne v Borči, ktorého brat a zamestnanec sa (ešte pred dvomi rokmi) fotografoval v strede Belehradu napodobňujúc rukami dvojhlavého orla, čiže známy symbol z albánskej štátnej zástavy. Tá fotografia sa nedávno dostala na sociálne siete, čo bolo dostatočným podnetom pre nemalú skupinu tunajších extrémnych nacionalistov, aby sa zhromaždili pred tou pekárňou, vykrikovali hrozby a urážlivé odkazy proti Albáncom a ponechali tam svinské hlavy.

Polícia síce sledovala, čo sa deje, ale jej reakcia bola v podstate pasívna a uzavrelo sa, že nebolo incidentov, lebo neboli rozbité okná a nikto nebol fyzicky zranený. Majiteľ pekárne sa ospravedlnil za nepremyslený čin svojho brata (ktorého dokonca aj prepustil z práce) a usporiadal akciu solidarity, počas ktorej ako prejav dobrej vôle spoluobčanom ponúkal bezplatný burek.

Líder Srbskej radikálnej strany (a ešte stále poslanec v republikovom zhromaždení) Vojislav Šešelj potom v televíznom vysielaní zlomyseľne poznamenal, že v tom bureku bolo mäso psov tulákov nachytaných v okolí pekárne… Azda by potom niekoho mali prekvapovať výsledky výskumov verejnej mienky, podľa ktorých až dve tretiny Srbov má negatívny postoj voči Albáncom?

Celá situácia odzrkadľuje úroveň nacionálneho šovinizmu a xenofóbie, ktorá v Srbsku v poslednom období pod vplyvom niektorých politických škodcov znovu stúpa do nebezpečnej miery. A tak v samej podstate znehodnocuje antifašistickú ideu, na ktorej bola vznikla Socialistická federatívna republika Juhoslávia a ku ktorej sa verejnými proklamáciami (najmä v Deň víťazstva) hlási aj dnešné Srbsko.

Proti fašizmu je teda potrebné bojovať aj dnes a ten boj vôbec nesúvisí s parádnym napodobňovaním a politickým zneužívaním tradície dnes už nejestvujúcej Juhoslávie, ale s aktívnym odporom proti útočnému nacionalizmu, ktorý postupne zaplavuje tunajšiu spoločnosť.

Na skutočnosť, že naša krajina čoraz viac smeruje k politike krajnej pravice upozornil v nedávnom rozhovore pre FoNet aj spisovateľ Filip David a podľa jeho mienky sú v dnešnej srbskej politike prítomné niektoré charakteristické prvky fašizmu: populizmus, nacionalizmus, kult osobnosti, demagogickosť, konšpiračné teórie a označovanie inak mysliacich ľudí ako zradcov. Čoraz častejšie verejné prejavy extrémnej pravice Filip David chápe ako následok toho, že sa od začiatku 90. rokov a vtedajšej rétoriky vraj nič podstatne nezmenilo, lebo pri moci sú ešte stále tí, ktorí nás aj vrhli do konfliktov – pyromani, ktorí akože hasia požiare.

Vymaniť sa spod otravného vplyvu nacionalizmu, zúčtovať s vlastnou minulosťou a uznať vlastné chyby – na také kroky dnes ešte stále nie je pripravená ani naša, ale ani niektoré iné spoločnosti v regióne. Chorvátsky publicista Darko Kaciga sa zaoberá týmto problémom vo svojej krajine a počas návštevy Belehradu (kde prezentoval svoju novú knihu Suočavanje) v rozhovore pre noviny Danas o. i. povedal, že nacionálny šovinizmus nás všetkých v tomto regióne permanentne zožiera.

Podľa slov Kacigu, chronický šovinizmus (v Chorvátsku ustaštvo a v Srbsku četništvo) najmä v neodlučiteľnom spojení s relígiou, ktorá ho posilňuje a definuje, predstavuje ťažkú, najťažšiu chorobu jednotlivcov, spoločností a štátov v tomto regióne. Túto chorobu vraj možno vyliečiť výlučne samostatne, v samom sebe, vo svojej dedine, kostolíku, hasičskom spolku, futbalovom klube a v národe, ale nijako krikom na suseda cez ohradu alebo štátnu hranicu.

Liek teda existuje. Lenže či sa nájde aj trpezlivosť a vôľa?    

Stevan Lenhart               

Foto: Dragan Vojvodić (z umeleckej akcie Deadland)