Vo svete čoraz viac podporované (3)
EKOLOGICKÉ POĽNOHOSPODÁRSTVO
Ľudí z celej EÚ čoraz viac zaujíma pôvod ich potravín a spôsob ich výroby. Je pre nich dôležitá pravosť potravín a s ňou súvisiace otázky, ako sú životné podmienky zvierat, používanie pesticídov, prídavné látky v potravinách a geneticky modifikované organizmy, tzv. GMO organizmy. Chcú podporovať udržateľné poľnohospodárske systémy, ktoré minimalizujú následky produkcie potravín na životné prostredie, ako aj ich vlastnú uhlíkovú stopu. Zmyslom systému ekologického poľnohospodárstva je poskytovať zákazníkom čerstvé, chutné a pravé potraviny, pri výrobe ktorých sa berie ohľad na životné prostredie a prirodzené životné cykly. Prísne právne predpisy EÚ od roku 1991 tvoria jasný právny rámec pre výrobu a kontrolu ekologických potravín v celej Únii a dodávajú zákazníkom dôveru k ekologickým potravinám, ktoré nakupujú.
BIOLOGICKÁ DIVERZITA POĽNOHOSPODÁRSKEJ PÔDY
Ekologickí poľnohospodári rešpektujú biologickú diverzitu a podľa možností ju zvyšujú. Pri zachovávaní úrodnosti pôdy a snahe udržať škodcov a choroby pod prirodzenou kontrolou sa viac spoliehajú na veľkú rozmanitosť voľne žijúcich zvierat, čiže na biologickú diverzitu poľnohospodárskej pôdy, než na chemické zásahy, ktoré majú potenciálne nepriaznivé účinky. Vyhýbajú sa napríklad používaniu umelých chemických insekticídov a fungicídov na ochranu proti škodcom a chorobám. Namiesto toho sa usilujú vytvoriť zdravú pôdu, na ktorej sa potom rodia silné, zdravé plodiny s prirodzenou odolnosťou proti škodcom a chorobám. Aktívne udržiavajú živé ploty a iné „nekultivované“ plochy na svojej pôde, čím podporujú prirodzené dravce živiace sa škodcami a ďalej zvyšujú úroveň biologickej diverzity poľnohospodárskej pôdy.
Používanie herbicídov je v ekologickom poľnohospodárstve zakázané. Ekologickí poľnohospodári namiesto nich na ochranu proti burine využívajú striedanie plodín naplánované tak, aby sa zmenšili problémy s burinou, ako aj výber vhodných druhov plodín a krmovín, ktoré sú v konkurencii s burinou úspešnejšie. Na boj proti burine slúžia aj včasné mechanické a fyzické metódy obrábania pôdy a odstraňovania buriny umožňujúce zachovať biologickú diverzitu na povrchu pôdy a v nej. Ekologickí poľnohospodári si však súčasne uvedomujú, že malé množstvo buriny ich plodinám neuškodí, práve naopak, môže poskytnúť domov pre živočíchy voľne žijúce na poľnohospodárskej pôde, ako sú nepriatelia škodcov. Preto nie sú prekvapením výsledky niekoľkých štúdií, v ktorých sa zistilo, že na ekologicky obrábanej pôde sa vo všeobecnosti nachádza viac druhov vtákov, motýľov, chrobákov, netopierov a divo rastúcich kvetín a v omnoho väčších množstvách.
PÔDA PRE ŽIVOT NEVYHNUTNÁ
Pôda je jeden z najdôležitejších prírodných zdrojov na Zemi. Pôda je potrebná pre život na Zemi, poskytuje výživu rastlinám a tie zas slúžia ako potrava a zdroj kyslíka pre ľudí a živočíchy. Viac ako polovica známych druhov živočíchov a húb žije v pôde – od dážďoviek, stonôžok a chrobákov, ktoré vidíme, až po miliardy mikroskopických húb a baktérií voľným okom neviditeľných. Tieto stvorenia žijú pod našimi nohami, v pavučine, do ktorej patria rastliny vyrastajúce z pôdy, živočíchy konzumujúce rastliny a nakoniec ľudia, ktorí sa živia rastlinami a živočíchmi.
Vytvorenie 1 cm novej pôdy môže trvať až 500 rokov, no živú pôdu možno zničiť veľmi rýchlo, a to prostredníctvom erózie, znečistenia alebo nesprávneho obrábania. Z niektorých výskumov vyplýva, že používanie umelých hnojív a pesticídov môže ovplyvniť aj rozmanitosť života v pôde, jej chemické zloženie a zvyšuje závislosť od umelých hnojív potrebných na pestovanie plodín. V prírode prijímajú rastliny živiny väčšinou pozostávajúce z malých minerálnych častíc a rozkladajúcej sa organickej hmoty, ktoré tvoria pôdu. Rastliny prekvapujúco nemajú priamy prístup k väčšine minerálov a k iným základným prvkom nachádzajúcim sa v pôde, no vytvorili si dômyselné vzťahy s inými organizmami, ktoré žijú v pôde, a tak získavajú živiny potrebné pre svoj rast. Dážďovky, huby, baktérie a mnoho ďalších organizmov rozkladá tlejúcu organickú hmotu a pôdne minerály, čím ich mení na živiny pre korene rastlín. Rastliny sa mikroorganizmom odplatia tým, že ich „kŕmia“ vylučovaním cukrov a enzýmov do pôdy prostredníctvom svojho koreňového systému.
Ekologickí poľnohospodári chápu, že práca s pôdou a prírodnými systémami má pri pestovaní plodín a chove hospodárskych zvierat zásadný význam. Snažia sa minimalizovať svoj vplyv na pôdny biotop zachovávaním pôdy v zdravom, úrodnom a prirodzenom stave potrebnom na produkciu plodín.
Ekologickí poľnohospodári sa vyhýbajú používaniu umelých hnojív a chemických syntetických pesticídov. Namiesto nich pestujú bôbovité rastliny, ako napr. ďatelinu, ktoré prirodzeným spôsobom viažu atmosferický dusík v pôde, čo je nevyhnutné pre vývin rastlín. Plodinám dodávajú živiny prostredníctvom kompostu a zeleného odpadu, ktoré pôdne organizmy rozložili na živiny, ktoré rastliny využívajú pri vývine. Poľnohospodári využívajú striedanie veľkého a pestrého množstva druhov plodín, čím poskytujú pôde dostatok času na „zotavenie“ medzi jednotlivými plodinami a pomáhajú zlepšiť jej štruktúru. Na pokrytie holej pôdy po zbere úrody vysievajú plodiny na zelené hnojenie a podporujú živé ploty a menšie polia, čím chránia pôdu proti vetru, dažďu a strate živín.
(Pokračovanie)
pripravila: Ľ. S.
