Vo všetkom závisia od mesta

Pôvodná osada predchodkyňa dnešnej Vojlovice menom Marienfeld založená je roku 1869 na nábreží Dunaja neďaleko Pančeva, keď na kráľovský príkaz sem prišlo 180 slovenských a nemeckých evanjelických rodín z Hajdušice. Dunaj však často plavil novozaloženú osadu, v dôsledku čoho štátne vrchnosti pod patronátom župana Torontálskej stolice, grófa Jozefa Hertelendyho roku 1881 založili novú osadu v bezprostrednej blízkosti Pančeva a pravoslávneho kláštora Vojlovica, ktorú pomenovali  Hertelendy falva, čiže po slovensky Hertelenda. Po prvej svetovej vojne osada podľa  kláštora dostala pomenovanie Vojlovica.

Blízkosť mesta pre Vojlovičanov malo viacnásobné a najmä hospodárske výhody, lebo Vojlovičanom, ktorí sa odjakživa zaoberali poľnohospodárstvom, umožňovala, aby svoje výrobky predávali na pančevskom trhu. Poľnohospodárstvom a predajom vlastných výrobkov na trhu si mnohí Vojlovičania na život zarábajú dodnes. Tým skôr, že v transformačných procesoch mnohí zostali bez práce a že nezamestnanosť je aj tuná vypuklý problém.

Aj keď si zachovala dedinský charakter, Vojlovica časom splynula s mestom, ktorému je aj administračne pripojená, takže dnes má status mestského Miestneho spoločenstva. Tým sa líši od všetkých ostatných slovenských osád v Srbsku.

– Vojlovica je úplne urbanizovaná osada s kompletnou komunálnou infraštruktúrou. Najnovšie sme dostali aj kanalizáciu, čím je riešený vleklý problém s odvádzaním odpadových vôd. V tejto chvíli najväčším problémom je nedostatok kanálov na odvádzanie atmosférickej vody v jednotlivých častiach osady, ktorý sa v poslednom období snažíme riešiť. Cesty vo všetkých uliciach sú tiež v dosť zlom stave, ale to nie je problém iba vo Vojlovici. Ani v iných častiach mesta, až na výnimku stredu mesta situácia nie je o nič lepšia. V mestskej správe sa dožadujeme opravy ciest, ale to je všetko, čo sami môžeme urobiť. Ostatné závisí od mesta a, pravdaže, peňazí. Bola by však celkom iná situácia, keby sme mali vlastné príjmy. Musím však povedať, že po nastúpení do tejto funkcie sa nám podarilo riešiť dva veľké problémy – konečne sme z križovatky odstránili transformátor, ktorý vážne ohrozoval bezpečnosť dopravy, a opravili sme vykurovanie v Spomienkovom dome. Okrem toho na štadióne FK Mladosť, na ihrisku pre malé športy sme postavili krytinu s umelou trávou, a tým sme dostali vhodnejšie ihrisko na tréningy a športové aktivity mladých a predovšetkým detí. V tomto roku by sa mala začať aj dôkladná rekonštrukcia ambulancie, na ktorú mesto z rozpočtu vyčlenilo bezmála 10 miliónov dinárov. Vcelku myslím, že sme v uplynulom období dostali omnoho viac ako mnohé iné mestské miestne spoločenstvá. To však neznamená, že Vojlovica má zvýhodnené postavenie. Koľko dostaneme od mesta a koľko urobíme, závisí predovšetkým od nás samých a od toho, akí sme úporní v dožadovaní sa riešenia jednotlivých problémov, – povedala podpredsedníčka MS Mária Borsosová.

– Má Miestne spoločenstvo vlastné príjmy a na čo ich používa?

– Máme vlastné príjmy, ale ide skutočne o symbolické sumy, ktoré mesačne neprevyšujú 40-tisíc dinárov. Z tých peňazí hlavne platíme komunálne služby, údržbu Domu smútku a podobné, – vysvetľuje tajomníčka vojlovického MS Daniela Grujićová.

– Škoda, že nemáme viac. Potrebujeme napríklad nový počítač, lebo starý už odslúžil svoje, aby sme mohli sledovať súbehy, písať projekty, žiadalo by sa aj starý nábytok v sieni MS vymeniť…, ale to pravdepodobne bude musieť počkať lepšie časy. Keby aspoň ten počítač.., – dodáva Mária Borsosová.

– Rada MS je podľa politickej príslušnosti členov (DS, LDP, LSV) opozičná vládnucej koalícii v meste. Ako sa to prejavuje v spolupráci?

– Na samom začiatku mandátu sme sa dohovorili, že nebudeme prihliadať na politickú príslušnosť, ale že sa všetci spolu budeme snažiť podmienky života vo Vojlovici pozdvihnúť na vyššiu úroveň, pričom každý využíva nejaké svoje kontakty, bez ohľadu na ich stranícku príslušnosť. Bezvýznamné je na tejto úrovni sa zaoberať politikou, vyhrávať nejakú opozíciu a kritizovať vládnuce štruktúry v meste. To tým skôr, že doslova závisíme od mesta. Našou úlohou je upozorňovať na problémy, ktoré nás trápia, a dožadovať sa ich riešenia, politikou nech sa zaoberajú na vyšších úrovniach moci. So spoluprácou s mestom sme vcelku spokojní a keby v rozpočte bolo viac peňazí, aj výsledky by iste boli ešte lepšie, – jednotne vyjadrili svoju mienku naše spolubesedníčky.

– Znečistené životné prostredie je vleklým problémom Vojlovičanov. Aké sú ingerencie MS na tom pláne?

– Veľmi obmedzené. My môžeme iba upozorňovať, že vzduch nepríjemne páchne, a oni nám odpovedajú, že hoci páchne, to ešte neznamená, že nám ohrozí zdravie, čo my v podstate nemôžeme vedieť. Žiaľ, je to tak. To by muselo omnoho lepšie fungovať, Vojlovičania by museli byť oveľa lepšie chránení. Veď my sme prví na údere škodlivých látok. Myslím si však, že to vonkoncom nezávisí ani od nás a veru ani od Pančeva. Koncentrácia škodlivých plynov v povetrí sa síce pravidelne meria a továrne  v prípade zvýšenej koncentrácie zmenšujú vypúšťanie plynov do vzduchu. My však závisíme aj od poveternostných podmienok, čiže od tlaku a vetra. Ak napríklad fúka vietor, veľmi rýchlo odfúka plyny, ale ak je úplne ticho, bez vetra, a k tomu je tlak nízky, plyny zostanú tu až kým sa nerozložia a my ich, pravdaže, vdychujeme. Myslím si, že by táto problematika mala byť prísnejšie regulovaná zákonom, ktorý by všetci museli prísne dodržiavať.  

V. Hudec

Továrne a Vojlovičania

– Keď ide o zamestnávanie, môžem povedať, že Vojlovičania nemajú veľký osoh z tovární umiestnených v bezprostrednej blízkosti. Určitý počet Vojlovičanov si síce našiel zamestnanie v niektorej z troch tovární, ale väčšina robotníkov je buď z iných častí mesta, alebo z iných osád. Na druhej strane nejaký osoh predsa len máme. Tak Dusikáreň pomáha Vojlovici tým, že poskytuje tepelnú energiu na vykurovanie ambulancie a Spomienkového domu a uvažujeme aj o tom, že rovnakým spôsobom zabezpečíme aj vykurovanie kostolov Slovenskej evanjelickej a Maďarskej reformovanej cirkvi. Keď ide o finančné donácie na rôzne podujatia, ako sú napr. Dožinkové oslavy, alebo na komunálnu výstavbu, továrne ich poskytujú prostredníctvom mesta, takže priamu finančnú pomoc, aspoň odkedy sme my na týchto funkciách, sme nedostali, – úprimne hovorí Mária Borsosová.