Voda hatí sejbu

Dlhé daždivé obdobie podstatne odročilo práce v poli, avšak na rozdiel od niektorých iných osád, kde sa jarné práce naplno rozbehli, v rítskej časti bieloblatského chotára vo chvíli, keď tieto riadky chystáme do tlače (pondelok 22. apríla), ešte stále nemožno robiť. Podľa voľných odhadov tajomníka Miestneho spoločenstva Zoltána Barnu, ktorý sa vedľa zamestnania aj sám zaoberá poľnohospodárstvom, asi 20 percent výmer je buď zaplavených alebo prevlhčených natoľko, že tam sejba bude možná iba začiatkom mája, pravdaže, ak nebude pršať.

– Problém je v tom, že v rítskej časti chotára sú početné doliny, v ktorých stojí voda, takže často nemožno obrobiť ani suché časti parcely, – hovorí Z. Barna. – To by sa dalo riešiť kopaním priepustov a odvádzaním vody do melioračných kanálov, ale to je namáhavá, priam sizyfovská práca, od ktorej väčšina poľnohospodárov upustila a problém rieši tak, že pôdu obrobí z jednej a z druhej strany parcely, pričom zaplavenú dolinu nechá neobrobenú. Je to omnoho racionálnejšie od čakania, až sa dolina vysuší. Menšia je škoda, keď tých niekoľko árov zostane neobrobených. Na druhej strane, v časti chotára v blízkosti Rybníka, ktorú menujeme Vinice, situácia je omnoho lepšia. Tam je pôda pieskovitejšia a tým aj ľahšia na obrábanie, takže sa sejba už naplno rozbehla. Ďalší problém bol aj v tom, že sa majitelia menších traktorov nemohli dostať k svojmu pozemku, pretože viazli v koľajach, ktoré narobili veľké traktory. V týchto dňoch však MS zorganizovalo akciu rovnania ciest, v ktorej sa so svojimi strojmi zúčastnili práve tí, ktorí cesty rozryli, takže sme ten problém prekonali.

S nadbytkom vody a dolinami, do ktorých sa nemôžu dostať s traktormi, sa trápia aj aradáčski poľnohospodári, hoci v menšom počte ako v Bielom Blate, takže tu sejba prebieha naplno. V chotári sme stretli otca a syna, Pavla a Zdena Janišovcov, ktorí rozhadzovali umelé hnojivo. Náhlia sa posiať kukuricu, pre ktorú čo nevidieť vypršia optimálne lehoty na sejbu, a potom budú siať slnečnicu, ktorú vraj nie je neskoro siať ani v máji.

– Pšenica je vcelku v dobrom stave, ale na mnohých miestach, tu v týchto dolinách, stojí voda. Ako to bude vplývať na porasty a úrodu, zistíme neskoršie. Všade, kde bola voda, pšenica ožltne. Už teraz miestami v pšeničných poliach vidieť žlté kolesá, – hovorí Pavel Janiš. – Aj na neobsiatej pôde miestami stojí voda, ale sa dá robiť. Vodu obídeme a robíme ďalej, nemôžeme už čakať. Sú však parcely, do ktorých ešte stále nemôžeme vojsť traktormi. Dokonca 25 hektárov štátnej pôdy pri Tise, ktorú sme vlani prenajali a nájomné vyplatili, sme nemohli ani len zorať. Obávam sa, že tak to bude až do jesene a že budeme len na jeseň siať pšenicu. Našťastie, nezaplatili sme mnoho, iba 4-tisíc po hektári, takže sme sa rozhodli riskovať, hoci sme vedeli, že sa nám toto môže stať.

Kúpili ste si subvencované palivo?

– Keď nám dajú subvencie, tak si možno aj kúpime, ale nateraz nemáme možnosť. Obrábame 100 hektárov pôdy, za čo nám patrí 6 000 litrov lacnejšieho paliva, ibaže najprv nám treba vyčleniť 900-tisíc dinárov, a potom čakať, aby nám štát vrátil 300-tisíc. Určité množstvo asi kúpime, ale všetko do konca mája, dokedy je lehota, istotne nie. Už skôr sme kúpili osivo, hnojivo, dokonca aj palivo. Nemohli sme čakať, či štát dá lacnejšie palivo alebo nedá. To nás veľmi finančne vyčerpalo, takže si už nemôžeme dovoliť a aj v tom riskovať, – hovorí Zdeno Janiš.

V. Hudec