Vrany oberajú višne

Višne v ovocných sadoch v Jánošíku a v susednej obci Plandište začali dozrievať a čo nevidieť by sa mala začať aj oberačka. Vraj počasie žičilo tomuto ovociu a ovocinári môžu očakávať vskutku hojnú úrodu. Ani tohto roku to však nie je bez problémov. Dozrievajúce plody v tejto časti Banátu totiž prilákali veľké množstvá vrán.

– Už takmer 10 rokov bojujeme so škorcami a vranami, – hovorí popredný jánošícky višniar Radomir Đukić. – Vlani nám škorce úplne zredukovali úrodu a toho roku, hľa, vrany už začali vyčíňať. Na vrškoch stromov, kde sú plody spravidla najkrajšie višní už nieto. Pred niekoľkými dňami vrana zaútočila aj na mňa. Bol som pod stromom, keď zlietala na najvyššiu haluz. Vyľakal som ju tak, že vylietla hore, ale veľmi rýchlo vykonala protiútok. Našťasie, so mnou bola aj manželka a podarilo sa nám oduriť ju. Inak mohla ma zraniť. Škorce nateraz neútočia na višne. Hádam aj preto, že ešte stále sú aktuálne čerešne, – vysvetľuje Đukić.

Skutočnosť, že tieto vtáky majú radi ovocie, predovšetkým višne a čerešne, ale aj jahody a niektoré zeleniny, akým je napr. hrach je všeobecne známe. Ľudia proti ním v podmienkách domáckej výroby odjakživa bojovali všelijakými strašiakmi, ktoré vytvárali nepríjemný zvuk či šuchot. V podmienkach plantážnej výroby to však nie je možné. Dodatočný problém spočíva aj v tom, že tak vrany, ako aj škorce sú zákonom chránené a ich zabíjanie je trestné, takže treba vylúčiť aj agresívnejší spôsob ochrany sadov.

Pokúsili sa Jánošíčania angažovať strážcov ovocných sadov, ale ani to nemá veľké efekty. Vraj keď je človek na jednom konci vták odletí na druhý, v čo sme sa aj osobne presvedčili. Keď sme autom prichádzali k ovocnému sadu zo stromov začali vyletovať vtáky a sadať na pôdu vedľa, alebo na druhý koniec sadu. Akonáhle sme však odišli preč kŕdeľ sediaci v sóji znovu vzlietol a hybaj na višňovú pastvu. Nepomáhajú ani zvláštne delá, ktoré na princípe vákua imitujú výbuch. Vraj vtáky si na ten zvuk veľmi rýchlo zvyknú. Ako teda zachrániť ovocie?

– Oslovili sme pestovateľov sekolov, ktorí nám potvrdili, že nám môžu pomôcť. Ručia, že sokoly za niekoľko dní rozoženú vrany a škorce a že nasledovné dva-tri roky budeme mať pokoj. Či je tomu naozaj tak nateraz nevieme a nebudeme vedieť, kým neskúsime. Problém je však v tom, že služby sokoliarov sú príliš drahé. Totižto, aby priniesli a pustili niekoľko sokolov do prírody treba zaplatiť 2,1 miliónov dinárov. My tie peniaze zrejme nemáme, a preto sme náš problém nastolili aj v lokálnych samosprávach v Aibunári a Plandišti, s prosbou, aby nám pomohli. Majú pochopenie a uvidíme, či nám aj finančne pomôžu, aby sme problém prekonali. Ak že nie tak sa budeme musieť organizovať sami. Existuje návrh, aby každý višniar vyčlenil dinár-dva po kilograme višní a aby sa tým spôsobom nazbierali peniaze na angažovanie sokolov. Možno sa to zdá veľmi mnoho, ale musíme uznať, že škoda ktorú nám spôsobia vrany a škorce môže byť viacnásobne vyššia, až taká, že sa táto výroba stane úplne nerentabilnou, – konštatuje na záver jánošícky višniar Radomir Đukić.

Vladimír Hudec