Vyľudňovanie dvoch banátskych dedín

Čakaj ma, čakaj, môj rodný dom je jedna z piesní kovačickej hudobnej skupiny Vzlet, ktorá vyprevadila početných Kovačičanov a Padinčanov do „bieleho sveta“. Pieseň síce vznikla pred viac ako štyridsiatimi piatimi rokmi, ale jej text sa hodí aj na súčasné pomery.

Slováci z Vojvodiny sa vo veľkom sťahujú na Slovensko a do iných európskych krajín. Trend vyľudňovania ani podnes neslabne, práve naopak. Dokazujú to aj údaje Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Belehrade, podľa ktorých do konca septembra 2016 bolo podaných vyše 1 100 žiadostí o vydanie osvedčenia Slováka žijúceho v zahraničí, 1 079 z Vojvodiny a z toho 188 z Padiny a 135 z Kovačice. Podľa ich štatistiky ten pomer bol podobný aj v roku 2015.

V porovnaní s obdobím pred 45 rokmi niečo sa predsa zmenilo. V minulosti sa Slováci zvykli sťahovať do Nemecka, Kanady a Austrálie. No v súčasnosti to už neplatí. Trend sa zmenil a ľudia začínajú uprednostňovať veľké priemyselné mestá na Slovensku, kde im v prvom rade neprekáža jazyková bariéra. Najviac súdobých „kočovníkov“ je síce z Banátu, ale tento trend zasiahol aj iné oblasti. Podobná situácia je aj v Báčke, Srieme a okolí. Zrejmé je, že najviac odchádzajú ľudia z lokalít s vysokou nezamestnanosťou.

Zbalili kufre, odchádzajú…

– Jasné je, že sa sťahujú za prácou, – vysvetľuje Ján Telečan, tridsaťpäťročný Kovačičan, ktorý pred dvomi rokmi tiež odišiel za prácou na Slovensko. Dodáva, že sa za uplynulý rok a pol v automobilovom priemysle v Bratislave zamestnalo viac ako 250 Padinčanov a Kovačičanov. Mladí ľudia z týchto dvoch dedín si nové zamestnanie a nový domov našli aj v Malackách, Lozorne, Trnave, Žiline, Púchove a iných mestách na Slovensku. Za hranice ich stále lákajú priepastné rozdiely v mzdách. – Kým napr. jedna hodina práce v Srbsku stojí v priemere 2,5 eura, hodinová mzda na Slovensku je až trojnásobne vyššia. Okrem trvalého pracovného pomeru ponúkajú tu aj rôzne výhody, ako je ubytovanie, príspevok na stravovanie, možnosť odborného rastu a iné, – podčiarkol Ján, ktorý si v Devínskej Novej Vsi spolu s manželkou Vierkou a deväťročným synom Denisom našiel nový domov. No kým bude rozdiel v platoch za hranicami a u nás taký, aký je, migráciám sa podľa neho nezabráni.

Z radov vojvodinských Slovákov odchádzajú tiež mladí a vysokoškolsky vzdelaní ľudia, ktorým Slovensko poskytlo štipendium, oni sa nevrátia do rodiska a komunita v banátskych prostrediach, kde žijú Slováci, tíško intelektuálne slabne. Počet odchodov do cudziny v posledných rokoch rastie. Možno aj preto, že dolnozemskí Slováci majú vo svete dobrú povesť. Hodnota ich pracovitých rúk stúpa.