V tomto roku si pripomíname 90. výročie narodenia nášho významného spisovateľa, básnika a prozaika Juraja Tušiaka. Zameraný bol najmä na literárnu tvorbu pre deti a pracoval aj ako novinár Hlasu ľudu a redaktor časopisov Vzlet, Nový život a Pionieri (dnes Zornička).
Juraj Tušiak sa narodil 26. januára 1935 v Báčskom Petrovci, kde ukončil základnú školu a maturoval na Gymnáziu Jána Kollára. V rokoch 1954 – 1956 študoval na Vyššej pedagogickej škole v Novom Sade, a potom do roku 1963 pracoval ako učiteľ v Čelareve, Petrovci a v Maglići. V období 1963 – 1970 pracoval ako novinár v redakcii Hlasu ľudu, v rokoch 1970 – 1972 bol zástupcom šéfredaktora mládežníckeho časopisu Vzlet a v roku 1972 aj redaktorom časopisu Nový život. Roku 1973 sa stal šéfredaktorom časopisu pre deti Pionieri.
Vo svojich romanticky ladených básnických zbierkach Maliny v januári (1962) a Modrá báseň (1977) nadväzoval na slovenskú lyrickú ľudovú poéziu a vyšla mu aj zbierka poviedok Krčma (1973). Jeho poézia pre deti bola publikovaná v knižkách Za priehršť radosti (1959), Jednoduché slová (1969), Otčina (1982) a Dínom-dánom s Ďurkom (2009). Napísal aj viac kníh poviedok a rozprávok pre deti: O bielom jeleňovi (1961), Maximilián v meste (1971), Muška Svetluška a hračky (1972), Postavím si kaštieľ vežičkový (1973), Štvrtácka jar (1975), Kráľovské rozprávky (1981), Čarodejný zvonček (1986). Výber z jeho tvorby pre deti vyšiel v knihách Cirkus Pikolo (1978) a Zelený zajko (1985); jeho básne a krátke prózy vyšli vo viacerých antológiách pre deti, učebniciach a čítankách. Jeho knihy boli preložené do albánčiny, maďarčiny, rusínčiny a srbčiny.
Do srbského jazyka Juraj Tušiak preložil knihy Prázdniny so strýcom Rafaelom (V. Šikula) a Zbojnícka mladosť (Ľ. Ondrejov) a pripravil antológiu rusínskych poviedok v slovenčine.
Dva razy dostal Cenu Nového života (1968, 1972), tiež republikovú Cenu Neven za knihu Jednoduché slová a Cenu Obzoru za knihu Štvrtácka jar.
Zomrel 17. januára 1986.