Vzdor a vzor

 Zvyk je železnou košeľou, ktorú najťažšie vyzliecť. Napriek  skutočnosti, že je sexualita odjakživa súčasťou života, nezanedbateľnou stránkou výchovy  a morálky, u nás sa táto výchova akosi z inercie a tradície považuje za menej dôležitú. Je síce dosť  aj iných krajín, kde je stále hudbou budúcnosti, no príklad si treba brať z tých, kde je dlhšie  samozrejmosťou. Vo Švédsku je sexuálna výchova súčasťou  školských osnov už od roku 1934. Pohlavnú výchovu postupne zavádzajú do škôl aj iné krajiny, napríklad Česká republika. V Nemecku  na pravidelné ročné gynekologické prehliadky mládež chodí už v období dospievania…

Hoci je jasné, že by poučenia v pohlavných otázkach práve dnes, v období početných nástrah digitálnej doby, bezpochyby museli patriť do výchovného programu dieťaťa, háklivé otázky dospelí, doma alebo  v škole, neraz riešia hrubo, odpoveďami, ako je  tomu ty ešte rozumieť nemôžeš, bez veľkých ohľadov a porozumenia. Podľa tohtoročného prieskumu pokrajinského ombudsmana na tému Exploatácia detí na internete vojvodinskí žiaci základných škôl vo veku 10 až 13 rokov priemerne denne trávia od pol hodiny do troch hodín na globálnej sieti.  Žiaľ, namiesto vzdelávacích a informatívnych obsahov najpopulárnejšie sú zábavné  a spoločenské (kontakty), čo otvára širší priestor na možné negatívne cudzie vplyvy, aj keď ide o sexualitu, jej chápanie, dilemy s tým súvisiace. Následky sa potom vedia prejaviť  o pár rokov neskoršie, hlavne v podobe sexuálnych porúch a neznalosti, alebo nemožnosti vybudovať hodnotný vzťah s partnerom. Je síce trochu dávnejší, ale i pravdivý, dnes až antologický prípad z gynekologickej ordinácie, keď sa mladá vydatá žena sťažovala, že celý rok nemôže otehotnieť, hoci spáva s manželom. Lekár pri prehliadke rýchlo objavil príčinu – ešte stále bola pannou.

 Aby skúseností a skutočností podobného  druhu bolo čím menej, sexuálna výchova školákov musí byť úmerná ich veku, založená na úprimných, otvorených odpovediach na akúkoľvek otázku. Jej cieľom nie je ani zamlčať, ani bagatelizovať úlohu sexu a lásky, ale práve naopak, zdôrazniť ich význam v živote. Lebo len láska môže dať ľudskému sexu tú najplnšiu hodnotu. Žiaden sex na ex. Aby sa to pochopilo a prechod  jedinca z hravých snov detstva do skutočného sveta dospelého nebol bolestný, rodina a škola mu pritom stále musia byť majákom a oporou.

 Pre dospelých je najdôležitejšie uvedomiť si, že mladého človeka, ktorý už nie je dieťaťom, ale ešte nie je ani dospelým, predsa len treba považovať za dospelého. Do detstva sa nevráti, k plnej dospelosti speje. Podstatou uvedeného postoja je dôverovať mu, nemaľovať mu potemkinovské dedinky, ukázať mu svoje neistoty a slabosti, zasvätiť do svojich starostí. Čiže súčasne s ním rásť, aj v období pokoja, aj v období vzdoru. Aj o tom je vlastne život.

                                                                               O. Filip