Za stolom národnej (ne)jednoty

Záujemcov o národnostnú problematiku v Petrovci nechýbalo

SERIÁL NÁRODNÝCH SNEMOVANÍ SLOVÁKOV V SRBSKU

Za organizovanie projektu Stoly národnej jednoty, ktoré na sklonku februára prebiehajú v Báčskom Petrovci, Padine a Belehrade, si zastalo združenie Slováci a spolužitie a jeho predseda právnik Michal Spevák. Na prvom z nich v Petrovci vo štvrtok 20. februára v zasadacej sieni obecného zhromaždenia v mene organizátorov vysvetlil, prečo organizujú tieto Stoly národnej jednoty s pracovným názvom Ako ďalej, Slováci v Srbsku? Preto, že sa o komplexnosti našej komunity málo hovorí, že je každý deň v Srbsku o dvoch Slovákov menej, že je problémov neúrekom a práve tieto národné porady by mali dať odpovede na pálčivé otázky, podať smernice ako ďalej, iniciovať vypracovanie akčného plánu opatrení, aby nás neprevalcovala doba a aby sme nezostali na okraji záujmu spoločnosti a štátu.

Úvodom podujatia Dr. Ján Babiak podal demografickú observáciu a vlastné postrehy pri skúmaní slovenského etnika vo Vojvodine od jeho prisťahovania sa podnes. Evidoval prírastok obyvateľstva a negatívne vplyvy na prirodzený prírastok. Podľa počtu svoje maximum (73 830) sme dosiahli v 50. rokoch 20. storočia a odvtedy neustále upádame, najvýraznejšie od 90. rokov minulého storočia. Z dvoj-, troj- a päťpercentného úpadku pri každom nasledujúcom súpise obyvateľstva naposledy zaznamenávame úpadok viac ako 10 %. V súčasnosti sme, poznamenal Babiak, počtom na úrovni roku 1844.

Grafická krivka nárastu a poklesu Slovákov v Srbsku

V pokračovaní stola za hovorňu vystúpili desiati rečníci a objasnili vlastné postoje, ako chrániť ľudské práva našej menšiny, zabezpečovať obstátie, resp. rozvoj Slovákov v oblasti zamestnávania, kultúry, vzdelávania, informácií a podnikateľstva. Hovorilo sa aj o národnej jednote a politickej nejednote a o zvýšenom počte Slovákov z povolania.

Na porade diskutovali Ľubor Stupavský, Rastislav Surový, Ján Slávik, Anna Boldocká-Ilićová, Ivan Zafirović, Viliam Slavka, Katarína Melegová-Melichová, Ján Paul, Karol Boldocký a Pavel Marčok. Predstavili osobné, všeobecné alebo postoje jednotlivých politických strán. Od kultivovaného kultúrneho prejavu rečníkov sa v závere prešlo k osobným prestrelkom jednotlivcov, a tak mnohých zo 60 prítomných iba upevnili v presvedčení, že tunajší Slováci sa zhodnú iba v tom, že sa v ničom nemôžu zhodnúť.

Jaroslav Čiep