Zákony ako dve tváre boha Jánusa
Z OKRÚHLEHO STOLA V MÉDIA CENTRE VOJVODINY
V auguste t. r., po 11 rokoch, poslanci Zhromaždenia Srbska schválili balík mediálnych zákonov – Zákon o verejnom informovaní a médiách, Zákon o elektronických médiách a Zákon o verejných mediálnych servisoch. Nastoľuje sa otázka, v akej miere sa tieto zákony budú implementovať a aký budú mať vplyv na samotné médiá.
Na tieto a podobné otázky sa pokúsili odpovedať na okrúhlom stole Nové mediálne zákony – šance a výzvy, ktorú vo štvrtok 25. septembra zorganizoval Nezávislý spolok novinárov Vojvodiny.
Hovoriac na tejto debate štátny tajomník v Ministerstve kultúry a verejného informovania Saša Mirković pripomenul, že Zákonom o verejnom informovaní sa predvída odstúpenie štátu z vlastníctva nad médiami, čo by sa malo udiať do 1. júla 2015. Dovtedy by médiá vo vlastníctve štátu alebo lokálnej samospráve mali byť privatizované. Keď ide o Zákon o elektronických médiách Mirković zdôraznil, že je tento zákon podmienkou na realizáciu digitalizácie, ktorá by, podľa jeho slov, mala byť ukončená do 16. júna 2015. Tretím schváleným zákonom sa definuje jestvovanie dvoch verejných servisov – Rádio-televízie Srbsko a Rádio-televízie Vojvodina, ako aj ich financovanie. Vieme, že je predplatné zrušené a z rozpočtu sa budú financovať do 1. januára 2016.
„Do polovice októbra očakávame schválenie podzákonných aktov, ktorými bude podrobnejšie definované spolufinancovanie mediálnych obsahov,“ povedal Mirković. „V Zákone nie je definované, koľko percent musia lokálne samosprávy vyčleňovať na tieto účely.
Z Ministerstva štátnej správy a lokálnej samosprávy odkazujú, že také definovanie nie je možné z dôvodu, že by sa museli určiť aj percentá pre financovanie zdravotníctva, vzdelávania, kultúry a pod., čím by sa narušila autonómia lokálnych samospráv. V každom prípade lokálne samosprávy nemajú dôvod znižovať výšku prostriedkov, ktoré doposiaľ vyčleňovali a ktoré by ohrozili fungovanie médií. Veď je aj v ich záujme, aby lokálne médiá propagovali ich aktivity,“ hovorí Mirković.
Mediálna expertka Zsuzsanna Szerencsésová pripomenula, že pred siedmimi rokmi budúcnosť informovania v menšinových jazykoch bola ohrozená privatizáciou, a to bol aj dôvod na prerušenie toho procesu. „Pre mňa je prvou dôležitou otázkou, či Zákon o verejnom informovaní poskytuje základ pre istotu menšinových médií a podľa mňa je odpoveď bezpochyby pozitívna,“ hovorí Szerencsésová. „Avšak, myslím si, že tieto zákony predstavujú druh monopolu národnostných rád národnostných menšín vo sfére menšinového informovania. V dostatočnej miere nie je spracované to, čo by malo zabezpečiť nestranícke a objektívne informovanie a ochrániť redakčnú politiku,“ zdôraznila a doložila, že by bolo potrebné vypracovať svojrázny kódex správania sa národnostných rád ako zakladateľov a samotných médií, s cieľom ochrany redakčnej nezávislosti a akceptovania rozličných názorov.
Jasmina Pániková
