Zárodok nového tradičného podujatia?
Devätnásť rokov po usporiadaní prvej kolektívnej výstavy pod názvom Z palety hložianskych výtvarníkov I. (1994) došlo aj k prvému stretnutiu Hložančanov, ktorí sa prejavovali alebo sa – viac sporadicky než sústavne – vyjadrujú literárne. V pondelok 11. marca 2013 v kaviarni Pod lipami (taktiež v niekdajšej tzv. „Novej škole“) Miestny odbor Matice slovenskej a Spolok žien Slovenka usporiadali literárny večierok pod názvom Z pera hložianskych autorov. Po skončení programu viacerí účastníci poznamenali: „Ako dobre, že sa to stalo, veď sme ani nevedeli, kto všetko píše…“
Po prívete predsedníčky SŽS Viery Miškovicovej báseň Mr. Samuela Feketeho predniesla predsedníčka MOMS Hložany Mária Bartošová-Korčoková, ktorá program aj moderovala. Alena Pešková prečítala výňatky z publicistickej tvorby taktiež zosnulého Andreja Čipkára. Po básňach Zuzany Korčokovej (rod. Zahorcovej) zaspievala skupinka hložianskych prvákov a škôlkarov. Na harmonike ich sprevádzal Rastislav Struhár, spevák, hudobník a textár, ktorý zanôtil pieseň z vlastného repertoára. Zuzanu Galambošovú (rod. Balážovú) verejnosť skôr pozná ako výtvarníčku; teraz ale prečítala výber z vlastných próz a básní. Anna Galambošová (rod. Činčuráková) sa predstavila výberom z jej knižky, ktorá vyšla pred dvoma rokmi (verše a vinš). Juraj Bartoš prečítal krátku prózu a dve básne z jeho knižočky pre deti (z roku 2004). Mária Šulcová (rod. Zahorcová) svojimi básňami po čase dala najavo, že veru literárnu flintu predčasne hodila do žita. Poviedku Ondreja Zahorca prečítala jeho manželka Anna Zahorcová a Jasminka Činčuráková-Galambošová predniesla vlastné verše. Hana Pavlovová (rod. Pešková) a Vladimír Sudický pred 10 – 15 rokmi tiež upozornili na literárny talent v časopise Vzlet; žiaľ, predčasne ho pustili dolu vodou. Hana prečítala svoje básne sama a namiesto Vladimíra to urobila jeho mama Zuzana Sudická. Ako posledná vystúpila Zuzana Turóciová (rod. Dudková) s troma žánrovo a tematicky odlišnými prózami.
Záverom večierka, na ktorom sa hrobové ticho striedalo s potleskom, Viera Miškovicová vyslovila ideu: „Bolo by dobre, aby podujatie vyrástlo v tradičné a aby po takých dvoch-troch ročníkoch príspevky, ktoré v rámci neho odznejú, vyšli aj knižne.“ Organizátori stretnutia, dodávame, nesporne urobili správny krok. Môžbyť by nasledujúcim mohlo byť založenie neformálneho literárneho krúžku…
Juraj Bartoš
