Zaručiť slobodu, zachovať nezávislosť

13.nov 2013

Zaručiť slobodu, zachovať nezávislosť

46tasovac,secik_jpg

Menovci: Ivan Tasovac a Ivan Sečík

Ústredná téma, kvôli ktorej sa 7. a 8. novembra v Belehrade zoskupili ministri, štátni tajomníci, ako aj iní vysokí činitelia 47 členských krajín Rady Európy, zástupcovia medzinárodných organizácií, predstavitelia médií,  parlamentov, výkonnej moci a mimovládneho úseku, je nielen mimoriadne rozsiahla, ale aj veľmi naliehavá. Faktom je, že v digitálnej ére už sme, ako je faktom aj to, že stále nepoznáme všetky hranice slobôd, možností, práv a zodpovedností, ktoré ona prináša.

Zostávajú médiá základným pilierom demokracie, aké je pluralitné mediálne prostredie, čo znamená sloboda internetu, ako reagovať na aktuálne hrozby novinárom, aké sú možnosti a riziká rôznorodosti a kvality v ekosystéme nových médií, ako dosiahnuť transparentnosť vlastníctva, čo so (samo)reguláciou médií, ako podporovať etickú žurnalistiku v online prostredí… Vedomí si toho, že veľa toho o nastolenom vlastne nevieme, účastníci Konferencie ministrov zodpovedných za médiá a informačnú spoločnosť na stôl úprimne vyložili mnohé karty a problémy, hľadajúc pritom čím univerzálnejšie východiská. Žijeme totiž vo veľkej globálnej dedine, kde sme si blízki toľko, koľko to chceme, s mierou riešenia ťažkostí úmernou spoločnému úsiliu zainteresovaných.

Vo štvrtkovom otváracom prejave k účastníkom Medzinárodnej ministerskej konferencie, usporiadanej Radou Európy a naším Ministerstvom kultúry a informovania, premiér Ivica Dačić podotkol význam verejnosti ako najsilnejšieho kontrolného mechanizmu spoločnosti. Pritom sa zasadzoval za plnú slobodu médií a zladenosť našej mediálnej politiky s európskymi štandardmi a normami. Označujúc slobodu prejavu za zásadné a fundamentálne právo, generálny tajomník Rady Európy Thorbjorn Jagland vyzdvihol, že bez neho nieto demokracie. V ústrednom prejave na tému Sloboda prejavu a demokracia v digitálnej ére komisár pre ľudské práva Rady Európy Nils Muižnieks poukázal na možnosti posilňovania pluralitnej demokracie prostredníctvom médií, pričom sa upriamil na úlohu podstatných mediálnych štandardov v demokratických pluralitných spoločnostiach. Konštatoval, že sú novinári dodnes v mnohých krajinách ohrození, čo zrejme podnecuje potrebu celkovo zlepšiť aj ich bezpečnosť, aj ich celkové postavenie. Taktiež poukázal na viaceré prípady ohrozovania slobody jednotlivcov, ktorých odpočúvajú rôzne tajné služby. Za aktérov represie v oblasti slobody prejavu považuje nielen štátne inštitúcie, ale aj súkromné spoločnosti, ktoré na internete majú takmer neobmedzenú slobodu. Vedúci delegácie EÚ v Srbsku Michael Davenport konštatoval, že by Srbsko, ktoré si nárokuje na vstup do únie, malo uplatňovať najvyššie demokratické štandardy v mediálnej oblasti.

Podnetné a zaujímavé vystúpenie k téme Pluralizmus, rozmanitosť a kvalita v ekosystéme nových médií: príležitosti a riziká mal štátny tajomník Ministerstva kultúry Slovenskej republiky Mgr. Ivan Sečík, CSc. Konštatoval, že je sloboda prejavu v demokratickej spoločnosti nevyhnutná a že sú médiá najdôležitejším nástrojom pri jej uplatňovaní vo verejnej sfére, a zároveň vyzdvihol význam ich nezávislosti a toho, že im činnosť nesmie byť ovplyvňovaná ani politickými tlakmi, a už vôbec nie politickou cenzúrou. Stupeň slobody a nezávislosti médií dal do súvislosti s legislatívou ako limitujúcim činiteľom, aplikačnou praxou regulačných orgánov, stupňom vývoja samotnej spoločnosti, tradíciami, zaužívanými normami, úrovňou žurnalistiky.

Po celom rade rozpráv, návrhov a iniciatív, ktoré sa vzťahovali na trasovanie mediálnych ciest do budúcnosti, najdôležitejšie medzinárodné zoskupenie o médiách v dnešnom Srbsku finišovalo schválením politickej deklarácie. Jej odkaz je jasný: sloboda a demokracia nie sú navždy dané,  preto ich stále treba znovu dobýjať. Bez toho sa digitálna éra rýchlo môže zvrhnúť do vlastných protikladov, problémov a anarchie, škodiacich všetkým. Najväčším kumštom, návodom do nových dní, je vlastne potreba úspešne ladiť zásady digitálnej slobody a zodpovednosti tak, aby jedno ani nevylučovalo, ani neškodilo druhému.

                                                       O. Filip

 

 

 

J. PÁNIKOVÁ
J. PÁNIKOVÁ

JASMINA PÁNIKOVÁ (1984) Do redakcie Hlasu ľudu nastúpila v roku 2010, najprv ako externá spolupracovníčka a neskoršie ako novinárka – dopisovateľka. V súčasnosti je zodpovednou redaktorkou mládežníckeho časopisu Vzlet. Predmetom jej záujmu sú sociálne témy, prevažne problematika marginalizovaných skupín ľudí. E-mail: panikova@hl.rs