Bohuslav Hurban študoval vo Vojvodine

14.nov 2013

Bohuslav Hurban študoval vo Vojvodine

Hĺbku ťažkého života rodu Hurbanovcov koncom 19. storočia počas silnej maďarizácie na Slovensku najsilnejšie pocítil Bohuslav, syn Dr. Jozefa Miloslava Hurbana.

Bohuslav Hurban (1862 – 1889) študentský pracovník, orientalista a prekladateľ, narodil sa v Hlbokom na evanjelickej fare ako najmladší syn Dr. Jozefa Miloslava Hurbana a Anny, rod. Jurkovičovej. Študoval na slovenskom evanjelickom gymnáziu v Martine a po jeho zatvorení v Přerove v školení pokračoval v Novom Sade a Sriemskych Karlovciach. Teológiu študoval v Rostoku, Erlangene a na evanjelickej teologickej akadémii v Bratislave, odkiaľ ho v roku 1885 pre panslavizmus vylúčili krátko pred ukončením štúdia. Podľa záznamu Zdenka Ďurišku v knihe Národný cintorín v Martine, Pomníky a osobnosti (Matica slovenská, Martin 2007): „Bohuslav Hurban sa rozhodol využiť a rozvinúť rečové nadanie a prihlásil sa na štúdium východných jazykov na univerzite vo Viedni. Tu v roku 1886 pôsobil aj vo funkcii predsedu slovenského akademického spolku Tatran. V štúdiu orientalistiky pokračoval na univerzitách v Prahe a v Petrohrade, kde sa stal i riadnym spolupracovníkom Izvestie, v ktorých referoval o dianí na Slovensku. Venoval sa prekladaniu z ruštiny a nemčiny.“

V rodinných listoch sa uvádza ako Bohuš. Prvýkrát ho v list

Portrét Bohuslava Hurbana

Portrét Bohuslava Hurbana

e z 5. 10. 1963 otec Jozef spomínal synovi Svetozárovi (Korešpondencia zahrnutá v Zlatom fonde SME): „Deti sú zdravé, Bohuš bol dlho nemocný. Zabudol bežkať, ale už zas sa nanovo učí. Kosta je čiperný chlapček, Ľudmilka je jako váleček, Vladimír sa dobre učí a je nádeje, že odbaví tretiu klasu toho roku.“

Po zatvorení gymnázia v Martine otec J. M. Hurban v liste z 30. 8. 1877 prosil syna Vladimíra, mladého pazovského farára, aby najmladšiemu bratovi pomohol naučiť sa po srbsky a zapísal ho do srbského gymnázia v Novom Sade: „Bude treba abys ty sám do N. Sadu ku direktorovi gymnázia srbského osobne zašiel a tam zrovna poviedal, že starý Hurban Srbom bratom honeného svojho synka oddať chce, aby mohol z neho platný syn národa povstať.“

V Novom Sade určite dlho nebol, lebo v liste z 8. 9. 1879 bratovi Vladovi z Hlbokého do Pazovy úvodom písal cyrilikou po srbsky („aby sa vraj presvedčil, či tej srbčine ešte nezabudol“), lebo sa z Karloviec pohol loďou a s rodinou Štúrovou (ktorá pravdepodobne bola u svojich spoločných rodákov Pazovčanov) najprv prišli do Melčíc: „Tu je malá pauza v cestovaní a síce i noc a zajtra cestujúc celý deň, sme sa zase v noci ocitli v Hurbanii – Hlbokom. Len čo sme si trošíčku oddýchli, nastali zas všelijaké hýbania a trvenia… Bol dištriktuálny konvent… Geduly predsedal a otvoril konvent maďarský. Dulla, turčiansky poslanec svetský, bol proti tomu a uvádzal svoje dôkazy, načo Apenko povedal mi slovami: ,Či len my Slováci sme ten osel, na ktorom sa všetci nosia.´ Ja som bol už len s ľuďmi a oni mi šepkali: ,To sú pán Hurban. Oni nás všade zastanú a nezahanbia sa za nás, to sú Slovák´…“ Bol to rok, keď maďarská vláda prostredníctvom uhorského snemu uzniesla zákon o povinnom vyučovaní maďarčiny vo všetkých elementárnych školách, započnúc ním celkové pomaďarčenie ľudových škôl – a teda aj slovenských.

Bohuslav Hurban sa potom školil v Sriemskych Karlovciach, odkiaľ poslal bratovi Vladovi do Pazovy list z 8. 2. 1880: „Kraj školského polroka sa blíži a p. prof. Barusković mi už vravel, aby som písal klasu z náboženstva. Čo sa týče tohoto, ja som sa viacej bavil „Naukou“ nežli „Históriou“, lebo mi ju Apenko s týmito rečmi preporúčil. ,Čítaj pilne v Nauke, abys ju pochopil; keď ju budeš mať v hlave, bude Ti v mnohom objasnené štúdium theologické´…“ Pretože Bohuš mal medzi dvomi polrokmi voľno, týždeň plánoval stráviť v Pazove, čo sa určite aj uskutočnilo.

Pohľadnica Sriemskych Karloviec z druhej polovice 20. storočia

Pohľadnica Sriemskych Karloviec z druhej polovice 20. storočia

Svedectvo o tom, ako bol vylúčený z evanjelickej teologickej fakulty v Bratislave, podáva Mgr. Martin Pliešovský v MsKS Hnúšťa: „Senát prešporskej evanjelickej teologickej fakulty vylúčil roku 1885 troch teológov zo všetkých krajinských ústavov, piatich z prešporskej fakulty, troch gymnazistov z prešporského lýcea a jedného zo všetkých ústavov krajinských na tom základe, že sa schádzali, po slovensky rečnili a spievali. Z vyhodených vynikali najmä mladíci Bohuslav Hurban, Žigmund Križan, Štefan Roháček a Ján Vesel.“

Ďalšie doklady uschované v ÚA SEAVC datujú z roku 1887, keď Bohuš študoval v Prahe. V jednom liste (5. 6. 1887) otcovi píše: „Besnosť maďarská roztrpčila nás všetkých. Šľachetnosť maďarská dopúšťa tomu… Biedne to u nás… Táto hrozná netešnosť ľudu hrúzou naplňuje mňa. Tomu, kto sa mocne a pevne hlási k ľudu svojmu, predsa neopovážili by sa tak drzo hádzať blato do tváre. Pán Boh buď s nami!“ V pokračovaní listu prosil svojho otca: „Jestli tedy nebudeš, Apenko môj, ma cez ten mesiac vydržiavať, nuž prídem domov…“ Trochu neskôr (21. 6. 1887) písal podobný list o ťažkej finančnej situácii aj bratovi Vladovi do Pazovy: „Z domu som pýtal 10 zl. na letné nohavice a topánky – Apenko písal Tebe… Za 50 zl. splatil som dlhy a byt – nuž to je moja bieda, že prídem domov bez topánok a nohavíc. Nuž, Vladuško môj, preto prosil bych Ťa o tie peniaze…“ V pokračovaní listu Bohuš opisoval Prahu a amerických sokolov, ktorí u Pražákov získali veľkú priazeň: „Celou Prahou hýbu americkí sokoli. Ľud nevychádza z nadšenia. Zástavy pokrili domy a darmo chcú nemecké noviny utlmiť ten požiar, ktorý vyňal sa pri každom Američanovi. Kde sa jeden z nich objaví, tisíce kŕdel otriasa výbuchom. A všetky zhromaždenia tých tisícov a tisícov vypadajú poriadne, ticho sa rozchádza každý – lebo sokol pražský zaručil sa za poriadok.“

Podobne referoval aj v rozličnej tlači o Slovákoch a ich utrpení. Avšak nie dlho, lebo trpiac nedostatkom peňazí a častým sťahovaním, často chorľavel.

Bohuslav Jozef Ľudovít Hurban zomrel v mladom veku ako skončený bohoslovec v roku 1889, sotva rok po otcovej smrti. Pochovaný bol v Turčianskom sv. Martine na národnom cintoríne.

Katarína Verešová

HLAS ĽUDU
HLAS ĽUDU

NOVINOVO–VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU 21 000 Nový Sad, Bulvár oslobodenia 81/V. E-mail: nvu@hl.rs