NA 6.FESTIVALE KLOBÁS A DOMÁCEJ PÁLENKY V BIELOM BLATE

Festival klobás a domácej pálenky, ktorý v sobotu 9. februára šiesty krát odznel v Bielom Blate, znovu potvrdil, že špeciality z mäsa vyrobené v domáckej výrobe podľa starobylých receptov sú na týchto priestoroch veľmi vážené. Totižto už od ranných hodín veľká kolóna automobilov rôznych poznávacích značiek z takmer celej Vojvodiny, ale aj južnejšie od Dunaja, smerovala do tejto malebnej dedinky.

Kolóna áut tiahla až po niekoľko kilometrov vzdialený hotel Sibila na rybníku Ečka. Všetkých na vchode do dediny letákom a upozornením, že je veľký stisk a že treba mať trpezlivosť v hľadaní parkoviska privítali ôsmaci tunajšej základnej školy. Väčšina si miesto pre svoje autá našla na širokých bieloblatských uliciach ale sa mnohí museli zaparkovať aj na vchode do dediny. Ťažko odhadnúť koľko návštevníkov podujatie prilákalo do Bieleho Blata, ale určite, že ich bolo viac tisíc, čiže viacnásobne viac od počtu obyvateľov tejto dediny.

Podujatie, ako aj v predchádzajúcich rokoch organizovalo Združenie kuchárov ochotníkov, pestovateľov starých obyčají a ochrancov životného prostredia za pomoci bieloblatského  miestneho spoločenstva, lokálnej samosprávy a turistickej organizácie mesta Zreňanin. Účastníkov a hostí ako sa patrí pozdravili najprv hostitelia, predseda organizačného výboru István Pozsár a predseda Miestneho spoločenstva Miroslav Markuš, po čom sa slovami podpory prihovoril aj primátor mesta Zreňanin Čedomir Janjić, ktorý aj úradne festival otvoril.

Ústredné miesto na podujatí zrejme patrilo jej veličenstvu klobáse. O titul najlepšej klobásy sa toho roku uchádzalo 46 celkov z celej Vojvodiny, kým po jeden tím prišiel z Guči a z Rumunska.

Medzi súťažiacimi boli aj celky z Kulpína, Petrovca, Kovačice, Padiny, Vojlovice, a pravdaže z Bieleho Blata. Prišli sa vraj kamarátiť, a ak sa dá, prečo nie aj vyhrať. Medzi účastníkmi boli tí ostrieľaní klobáskári, ale sme stretli aj tých, ktorí prvý krát v živote robili klobásu. Každý vyrobil klobásu podľa vlastnej receptúry. Podľa ocenenia degustátorov najlepšiu klobásu vyrobil celok Stajićevska priča zo susedného Stajićeva. Druhé miesto obsadil celok Banatska priča z Banatskej Topoli a tretie sa dostalo do rúk celku Remuzs z Mužle.

Kým sa pod stanom vyrábali a ochutnávali  klobásy, v Dome kultúry pracovala aj komisia, ktorá hodnotila pálenku. To vskutku nemali ľahké, lebo spomedzi 187 (o 45 viac ako vlani) vzoriek najrôznorodejšej pálenky bolo treba zvoliť tú najlepšiu. Podľa ich ocenenia najlepšie pálenky vyrobili: HROZNOVÁ PÁLENKA: 1. Giörgy Szitas, 2. Kristian Levay (Mužlja), 3. Nedeljko Vlaisavljević (Zreňanin). VIŠŇA – ČEREŠŇA: 1. Pavel Cerovský (Báčsky Petrovec), 2. Svetozar Nosonjin (Zreňanin), 3. Miroslav Zima (Kulpín). BARASKA: 1. Kadar-Tot (Mužlja), 2. Zoran Vučetić, 3. Miroslav Vlček (Vojlovica). MARHUĽA: 1. Miroslav Vlček, 2. Nandor Kováč (Mužlja), 3. Borko Petković. HRUŠKA:

1. Ferenc Levay (Mužlja), 2. Igor Abrahám(B.Petrovec), 3. PetroKul Gari(Petrovec). JABLKO: 1. Miroslav Zima,  2. Dejan Milenković (Kulpín), 3. Danilo Aleksić (Belehrad). SLIVKA: 1. Antonije Obrenović (Belehrad), 2. Danilo Aleksić, 3. Štefan Toman (Kovačica). DULA: 1. Dragan Draganov (Biele Blato),  2. Dejan Stojadinov (Zreňanin), 3. Miroslav Vlček. MORUŠA: 1. Željko Pajčić, 2. Zoltán Vaci (Mužlja), Zlatko Ábelovský (Biele Blato). INÉ DRUHY: 1. Svetozar Nosonjin, 2. PetroKul Gari, 3. Milorad Samolovac (Zreňanin). LIKÉRY: 1. Živko Živković(Zreňanin), 2. Petar Marinković, 3. Štefan Toman

Okrem súťaže o najlepšiu klobásu a pálenku podujatie vlastne bolo opravdivý jarmok mäsových výrobkov. Klobásy tenké a hrubé, viac alebo menej štipľavé, zo svinského a hovädzieho, ale aj z rybacieho mäsa, tiež mäsa diviny ozdobovali početné stánky.

Kde je klobása, tam je veru aj slaninka, šunka, hurka, tlačenka, oškvarky…

Predávajú výrobcovia, ktorým je to povolaním, ale aj klobáskári, ktorí sa týmto zaoberajú iba na doplnenie rodinného rozpočtu. Nechýbajú pravdaže ani rôzne druhy syrov, sladkosti, rôzne remeselnícke výrobky z domáckej výroby a iná jarmočná ponuka.

Okolím rozvoniava vôňa pečenej klobásy, a roštu. Stisk je veľký. Ľudia sa prechádzajú, pozorujú, ochutnávajú, kupujú. Niekto sa zásobí na dlhší čas, iní

zasa kúpia kilogram dva, v závislosti od finančných možnosti. Niekto však iba ochutnáva. Kúsok na jednom stánku, dva na inom…Ťažko povedať či niekde niečo aj kúpi. Aj to je život a takéto podujatia aj na to slúžia.

Kultúrno-umelecký program…

Toho roku po prvý krát organizátori podujatie spestrili aj kultúrno umeleckým programom v ktorom vystúpili žiaci základnej školy Bratstva a jednoty, tiež viacero spolkov zo Zreňanina a okolia.

Predseda organizačného výboru István Pozsár nám povedal, že sú spokojní tak s počtom účastníkov ako aj s počtom návštevníkov. Síce záujem o účasť bol omnoho väčší, ale sú možnosti príliš obmedzené.

-Nebolo bi dobre keď by bolo viac účastníkov, – hovorí. – Síce mohli by sme zadovážiť väčší stan, ale by nám to významne zväčšilo náklady. Skutočne nepotrebujeme viac účastníkov. Optimálny, priam ideálny počet je 35 až 45. S organizáciou to dopadlo celkom dobre, aj keď cítiť nedostatok ľudí, ktorí by priložili ruky k organizácii. Predsa nám do zahraničia odišiel veľký počet hlavne mladých ľudí, čo sa cíti okrem iného aj v organizácii takýchto podujatí.