Zem sa na chvíľu zastavila v megalománii

Konečne, život pulzuje plným prúdom! Na uliciach, v parkoch, dedinkách a mestách môžeme opäť stretnúť svojich priateľov, príbuzných, ktorých sme už veľmi dávno nevideli. Samozrejme, chceme si oddýchnuť, načerpať nové sily a povenovať sa aj svojmu zdraviu.

Dúfam, že súhlasíte, veď tak aj treba.

Človek je spoločenská bytosť, veď je také to ľudské stretnúť sa a podebatovať, načerpať nové sily a opäť pomaly, po dobrôtky za svojou rodinou a prácou.

Viem, veď mnohí z nás si pomyslia: keď život mi tak vážne ublížil a poriadne ma zranil – i keď ničomu nerozumiem, uvedomil / a som si, že utrpenie je súčasťou tohto života, preto sa k nemu stále vraciam.

Vtedy najčastejšie začneme skúmať život.

Od útleho veku sa čudujeme, prečo sme prišli na toto zvláštne miesto. Vyrastali sme a prechádzali rôznymi životnými fázami – skúmali sme, položili 1 001 otázok, neraz požiadali o pomoc mnohých.

Alebo sme si nechali všetky starosti pre seba?

Existuje francúzsky film v hlavnej postave s herečkou Audrey Tautouová (1976) – Boh je (taký) veľký a ja som (taký) malý (fr. Dieu est grand, je suis toute petite, 2001) – ktorý sa trefne zaoberá našim pátraním po ľudskosti v samotnom človeku.

Naposledy pred viac ako dvomi mesiacmi sme sa mnohí ocitli v karanténe takmer na celej planéte. Bol uložený mimoriadny stav a zákaz vychádzania von z domu.

Vtedy, čo je to za deň, prestáva byť obzvlášť dôležité.

Počas týchto všetkých dní izolácie mnohí z nás určite prešiel intenzívnymi fázami – od súmraku do úsvitu svojej mysle – horskou dráhou manických depresívnych myšlienok – úzkosťou a odcudzenosťou. Od – „dobre, všetko bude v poriadku, nepanikárme“, až po rôzne katastrofické scenáre – a späť.

Toto je globálna pauza – Zem sa na chvíľu zastavila v megalománii.

Nezabudnime predsa na pekné slovo tým, ktorým to najviac chýba. Opýtajme sa ich na zdravie, dodajme im vôľu do života, veď to nás tak málo stojí, a tak veľa môže mnohým ľudom znamenať.

Je obzvlášť dôležité premýšľať o tom, ako môžeme pomôcť každému. Hoci len pozorným počúvaním, úsmevom či objatím venujme im pozornosť.

A buďme k sebe milí a milí k ostatným a opatrujme sa. Samozrejme, je to ľudské.

Prajem pekný týždeň vám a nám, dobrí ľudia. A ďakujem, že ste!