Naše vedomosti sú kvapôčka v oceáne nevedomostí

4.jún 2020

Naše vedomosti sú kvapôčka v oceáne nevedomostí

Deň za dňom, zhon za zhonom. Potrebujeme onô, toto, hento – najmä potrebujeme nehnutelnosti! Od brata, sestry!

Hromadiť do nekonečna. Načo?

Potrebujeme lebo to jednoducho potrebujeme, netreba ani odvôvodniť. Jednoducho potrebujeme a koniec.

Chamtivosť (alebo lakomosť, zgrloštvo), dnes, hádam ako nikdy predtým sa stala nekontrolovanou túžbou  náraste v zvýšení alebo získavaní alebo využívaní: materiálneho zisku, výhod (či už ide o jedlo, peniaze, pôdu alebo oživenie / neživé vlastníctvo) alebo spoločenských hodnôt – napríklad postavenia v spoločnosti alebo nadmiernej moci. Chamtivosť bola počas dejín uznaná ako nežiaduce správanie počas celej ľudskej histórie.

Ako sekulárny psychologický koncept je chamtivosť neprimeranou túžbou získať alebo mať viac ako jednu potrebu. Stupeň podriadenosti súvisí s neschopnosťou kontrolovať preformulovanie „želaní“, keď budú odstránené požadované potreby. Erich Fromm (1900 – 1980) opísal chamtivosť ako „bezednú jamu, ktorá vyčerpáva človeka v nekonečnom úsilí uspokojiť potreby bez toho, aby sa nikdy uspokojilo.“ Zvyčajne sa používa na kritiku tých, ktorí hľadajú nadmerné materiálne bohatstvo, hoci sa môže rovnako uplatniť na potrebu cítiť sa prehnane morálnejšie, sociálne alebo inak lepšie ako niekto iný.

Účelom chamtivosti a akýchkoľvek činností s ňou spojených môže byť podpora osobného alebo rodinného prežitia. Môže to tiež byť zámer zakázať alebo brániť konkurentom z potenciálnych prostriedkov (na základné prežitie a pohodlie) alebo z budúcich príležitostí; preto je zákerný alebo tyranský a má negatívny význam. Účelom môže byť aj obrana alebo protiopatrenie proti takýmto nebezpečenstvám, ktoré sú ohrozené inými.

Jedným z dôsledkov chamtivej činnosti môže byť neschopnosť udržať si akékoľvek náklady alebo bremená spojené s tým, čo bolo alebo sa nahromadilo, čo vedie k neúspechu alebo zničeniu, či už samostatne alebo všeobecne. Medzi ďalšie výsledky môže patriť zhoršenie sociálneho postavenia alebo vylúčenie z ochrany spoločenstiev. Úroveň „podriadenosti“ chamtivosti sa teda týka množstva márnosti, zlomyseľnosti alebo bremena s ňou spojeného.

Hromadiť do nekonečna. Načo? Nakoniec dostane sa nám každému po siahe.[1]

Naše vedomosti sú kvapôčka v oceáne nevedomostí.

Prajem pekný týždeň vám a nám ľudia. A ďakujem, že ste!

[1] Siaha je názov mnohých najmä dĺžkových, ale aj plošných, priestorových alebo hmotnostných mier.  Chvat (angl. fathom a v srbčine chvat), zodpovedá tzv. Viedenskej siahe = 1,89648 m. Ako jednotka dĺžky má siaha zodpovedať rozpätiu roztiahnutých ramien od špičiek prstov po špičky prstov. Vyskytovala sa už v starovekom Egypte, Mezopotámii a v starovekom Grécku.

M. BENKA
M. BENKA

Meno Miroslava Benku – významného umelca v slobodnom povolaní – už niekoľko desaťročí presahuje hranice kultúrneho sveta nášho štátu. V projektoch jeho bohatého multimediálneho opusu sa neraz prelínal Benka ako autor, scenárista, ako režisér, ako herec, ako dizajnér či divadelný kritik, ako univerzitný pedagóg a veľký estét. Miroslav Benka sa narodil 22. apríla 1956 v dedinke Ašaňa. Roku 1977 vyštudoval odbor dizajn na Strednej umelecko-priemyselnej škole v Novom Sade, roku 1983 ukončil štúdium herectva na Akadémii umení v Novom Sade a roku 1988 i štúdium réžie na Fakulte dramatických umení v Belehrade. Režíroval viac ako 70 divadelných predstavení, taktiež režíroval i televízne programy, dokumentárne filmy, hudobné klipy, rozhlasové hry a ďalšie multimediálne programy nielen doma, ale aj v zahraničí. Charakteristickou črtou jeho divadelného rukopisu často je jeho kompletné autorstvo a jeho estetický prejav je poznačený poetikou postmoderny. Pôsobil ako režisér a umelecký šéf Mestského divadla a umelecký šéf Festivalu slovanskej kultúry v Žiline, riaditeľ a umelecký šéf Národného divadla Sterija vo Vršci, riaditeľ a umelecký šéf divadelného festivalu Vršacká divadelná jeseň.   Ako docent Miroslav Benka prednášal na Vysokej škole múzických umení v Bratislave a International university v Belehrade a v Novom Pazare. Benka konal aj rad spoločenských funkcií – bol zamestnaný vo funkcii riaditeľa, umeleckého riaditeľa, režiséra a riaditeľa medzinárodných divadelných festivalov doma a v zahraničí. Bol členom pracovného tímu pre európske záležitosti, multikultúrnosť a interkultúrnosť Ministerstva kultúry Srbska v Belehrade. A naposledy Národné zhromaždenie ho zvolilo za člena Národnej rady pre kultúru Srbska pri Ministerstve kultúry. Je čestným členom Spolku slovenských spisovateľov v Bratislave.