Svet sa, žiaľ, nezmení k lepšiemu

20.máj 2020

Svet sa, žiaľ, nezmení k lepšiemu

Vzhľadom na vývoj pandémie Covid-19 a hádam aj po vyhrotení situácie pravdepodobne nás nečaká „nový svet“, ale „trochu horší“ svet ako bol predtým. „Neverím vo výroky, ako ,nič nebude znova rovnakéʻ. Naopak, všetko zostane úplne rovnaké,“ uvádza vychytený francúzsky spisovateľ a mysliteľ Michael Houellebecq (1956), držiteľ prestížnej Goncourtovej ceny (franc. Le prix Goncourt), v liste, ktorý bol prečítaný vo francúzskom rozhlase France Inter.

„Po izolácii sa nebudeme prebúdzať v novom svete, všetko bude rovnaké, pravda, predsa trochu horšie,“ odhaduje francúzsky autor.

Svet so strachom ide ďalej svojou cestou.

„Epidémia koronavírusu dáva tomuto ťažkému trendu veľký zmysel: akoby to nejaká zastaranosť ovplyvňovala ľudské vzťahy,“ povedal Houellebecq a je tiež presvedčený, že „smrť nebola nikdy taká diskrétna ako v posledných niekoľkých týždňoch“.
„V štatistike denných úmrtí je počet obetí znížený a medzi obyvateľstvom sa šíri úzkosť a strach, zatiaľ čo celkový nárast má niečo neobvykle abstraktné,“ uvádza Houellebecq.
Autor dodáva, že vek chorých je v týchto týždňoch tiež dôležitou skutočnosťou.
„Do ktorého obdobia by sa mali ľudia reanimovať a liečiť? 70, 75, 80 rokov? Nezmysel!“ poukazuje francúzsky spisovateľ. „V každom prípade sme nikdy s takou pokojnou  nehanebnosťou neoznámili skutočnosť, že nemá každý život rovnakú hodnotu,“ uviedol Houellebecq, najprekladanejší žijúci francúzsky spisovateľ a mysliteľ.
Viac ako 4 525 497 bolo infikovaných a 307 395 ľudí zomrelo vo svete na koronavírus, pandémia ktorého  vypukla v decembri 2019 v Číne.

Bohužiaľ, vírus korona sa naďalej šíri cez Severnú a Južnú Ameriku a Rusko. Ďalšia vlna infikovaných ľudí je oznámená v Číne. Keď ide o Afriku, zatiaľ máme viac ako skromné informácie.

Vážení, v tejto zložitej situácii  každý cnostný a statočný človek sa musí správať zodpovedne. Preto sa riaďme mysľou: „Urobil som to, v čo som veril, a veril som v to, čo som urobil. Všetko ostatné by bolo stratou energie a času.“

Žiadny človek neprekročil svoje obavy.

Od útleho veku treba bojovať za vysoké ideály.

Prajem pekný týždeň vám a nám všetkým. A ďakujem, že ste!

M. BENKA
M. BENKA

Meno Miroslava Benku – významného umelca v slobodnom povolaní – už niekoľko desaťročí presahuje hranice kultúrneho sveta nášho štátu. V projektoch jeho bohatého multimediálneho opusu sa neraz prelínal Benka ako autor, scenárista, ako režisér, ako herec, ako dizajnér či divadelný kritik, ako univerzitný pedagóg a veľký estét. Miroslav Benka sa narodil 22. apríla 1956 v dedinke Ašaňa. Roku 1977 vyštudoval odbor dizajn na Strednej umelecko-priemyselnej škole v Novom Sade, roku 1983 ukončil štúdium herectva na Akadémii umení v Novom Sade a roku 1988 i štúdium réžie na Fakulte dramatických umení v Belehrade. Režíroval viac ako 70 divadelných predstavení, taktiež režíroval i televízne programy, dokumentárne filmy, hudobné klipy, rozhlasové hry a ďalšie multimediálne programy nielen doma, ale aj v zahraničí. Charakteristickou črtou jeho divadelného rukopisu často je jeho kompletné autorstvo a jeho estetický prejav je poznačený poetikou postmoderny. Pôsobil ako režisér a umelecký šéf Mestského divadla a umelecký šéf Festivalu slovanskej kultúry v Žiline, riaditeľ a umelecký šéf Národného divadla Sterija vo Vršci, riaditeľ a umelecký šéf divadelného festivalu Vršacká divadelná jeseň.   Ako docent Miroslav Benka prednášal na Vysokej škole múzických umení v Bratislave a International university v Belehrade a v Novom Pazare. Benka konal aj rad spoločenských funkcií – bol zamestnaný vo funkcii riaditeľa, umeleckého riaditeľa, režiséra a riaditeľa medzinárodných divadelných festivalov doma a v zahraničí. Bol členom pracovného tímu pre európske záležitosti, multikultúrnosť a interkultúrnosť Ministerstva kultúry Srbska v Belehrade. A naposledy Národné zhromaždenie ho zvolilo za člena Národnej rady pre kultúru Srbska pri Ministerstve kultúry. Je čestným členom Spolku slovenských spisovateľov v Bratislave.