Deň matiek

✎ 13.máj 2020

Druhá májová nedeľa je už tradične venovaná matkám. Deň matiek (angl. Motherʼs Day) sa oslavuje v rôznych podobách v celom svete.

O histórii osláv Dňa matiek vo svojej knihe Deň matiek v histórii a tradícii písala Anna Maria Jarvisová (1864 – 1948), mierová aktivistka, ktorá sa starala o zranených vojakov na oboch stranách americkej občianskej vojny a založila tzv. pracovný deň matiek, ktorý sa zaoberal otázkami verejného zdravia. Ako prvá roku 1908 slávnostne otvorila Pamätník všetkých matiek v Graftone, v malom meste v Západnej Virgínii. Tento deň mal pripomínať pamiatku na jej matku Ann Reeves Jarvisovú, ktorá spolu so svojimi deťmi bojovala za emancipáciu žien.

Jarvisová mala za úlohu uctiť si svoju matku pokračovaním v práci, ktorú začala, a vyčleniť pre ňu deň, pretože verila, že sú všetky matky „osobou, ktorá pre vás urobila viac ako iní kedykoľvek predtým na svete“. V roku 1914 28. prezident USA Woodrow Wilson (1856 – 1924) a americký kongres vyhlásili Deň matiek za štátny sviatok ako „verejný prejav lásky a úcty na počesť všetkých matiek“.

Na západnom Balkáne nie sú však k dispozícii v dostatočnej miere informácie o tom, kde a ako sa táto oslava konala. Je známe, že sa Jarvisová o oslavu postarala tak, že všetci jej členovia slávili svätú omšu pre svoju matku a kázne na tému matiek sa mali konať vo všetkých cirkvách, ako aj prednášky v spoločnostiach a školách. Odvtedy sa oslava stala tradičnou v druhú májovú nedeľu.

Dnes sa oslavuje vo viac ako 50 krajinách v celom svete s tendenciou sa zvyšovať. Hovorí sa, že zo všetkých radostí na Zemi matka je najvernejším obrazom Božej lásky.

Podľa slov Anny Jarvisovej cieľom Dňa matiek je prebudiť spiacich, lásku a vďačnosť pre ženy, ktoré nám dali život. Zrušiť odcudzenie rodiny, aby sme sa stali lepšími deťmi tým, že sa priblížime k srdcom našich dobrých matiek. Vyjadriť úctu a lásku matkám, že si ich vážime, aj keď to veľmi často neukazujeme. Ak nie sme doma, napíšme svojej matke, povedzme jej aspoň pár krásnych slov a ako veľmi ju máme radi. Láska matky je každý deň vrúcna.

Tento deň dopĺňa Deň otcov, ktorý sa oslavuje na ich počesť vždy v tretiu júnovú nedeľu.

Prajem pekný týždeň vám a nám všetkým. A ďakujem, že ste!

M. BENKA

Meno Miroslava Benku – významného umelca v slobodnom povolaní – už niekoľko desaťročí presahuje hranice kultúrneho sveta nášho štátu. V projektoch jeho bohatého multimediálneho opusu sa neraz prelínal Benka ako autor, scenárista, ako režisér, ako herec, ako dizajnér či divadelný kritik, ako univerzitný pedagóg a veľký estét. Miroslav Benka sa narodil 22. apríla 1956 v dedinke Ašaňa. Roku 1977 vyštudoval odbor dizajn na Strednej umelecko-priemyselnej škole v Novom Sade, roku 1983 ukončil štúdium herectva na Akadémii umení v Novom Sade a roku 1988 i štúdium réžie na Fakulte dramatických umení v Belehrade. Režíroval viac ako 70 divadelných predstavení, taktiež režíroval i televízne programy, dokumentárne filmy, hudobné klipy, rozhlasové hry a ďalšie multimediálne programy nielen doma, ale aj v zahraničí. Charakteristickou črtou jeho divadelného rukopisu často je jeho kompletné autorstvo a jeho estetický prejav je poznačený poetikou postmoderny. Pôsobil ako režisér a umelecký šéf Mestského divadla a umelecký šéf Festivalu slovanskej kultúry v Žiline, riaditeľ a umelecký šéf Národného divadla Sterija vo Vršci, riaditeľ a umelecký šéf divadelného festivalu Vršacká divadelná jeseň. Ako docent Miroslav Benka prednášal na Vysokej škole múzických umení v Bratislave a International university v Belehrade a v Novom Pazare. Benka konal aj rad spoločenských funkcií – bol zamestnaný vo funkcii riaditeľa, umeleckého riaditeľa, režiséra a riaditeľa medzinárodných divadelných festivalov doma a v zahraničí. Bol členom pracovného tímu pre európske záležitosti, multikultúrnosť a interkultúrnosť Ministerstva kultúry Srbska v Belehrade. A naposledy Národné zhromaždenie ho zvolilo za člena Národnej rady pre kultúru Srbska pri Ministerstve kultúry. Je čestným členom Spolku slovenských spisovateľov v Bratislave.