Žiadajú mimoriadne zhromaždenie
Mesiac po ukončení majstrovstiev a neslávnej rozlúčky Jednoty so Srbskou ligou – skupina Vojvodina, v pazovskom klube je mĺkvo. Na ihrisku sú iba tí najmladší, ktorí sa zoskupujú okolo svojich trénerov a za výdatnej, hlavne finančnej pomoci rodičov, usilovne trénujú. A keď už raz spomíname tých najmladších – kohútiky, pionierov a dorastencov, je zaujímavé, ba aj čudné, že v tohtoročnej Futbalovej škole FZ Srbska na zozname koordinátora inštrukčnej služby Milana Đuričića nieto ani jedno meno nielen z radov Jednoty, ale ani z klubov z celej obce.
Ide o ročníky chlapcov narodených v rokoch 1998, 1999 a 2000. Sú to talenty zo známych a menej známych klubov, o ktoré sa starajú inštruktori, učia ich v dobre spracovanom programe futbalovému remeslu. Nie je možné, že práve uznávaný odborník Milan Đuričić nepozná talenty z prostredia, odkiaľ pochádza, veď žije v Novej Pazove. Naopak, dobre je so všetkým oboznámený, sleduje talenty a prečo ich na jeho zoznamoch nieto (asi 50 chlapcov z každej generácie), je veru problém, o ktorom treba práve v kluboch rozmýšľať. Netreba sa chváliť iba nejakou masovosťou, z ktorej by mali vyrastať talenty.
Vo Futbalovej škole Vojvodina, skôr táto FŠ niesla meno chýrečného futbalistu Jednoty Milenka Jurišića-Jurkeho, pôsobia piati tréneri, ktorých financujú rodičia. Ich činnosť by sa musela vážnejšie analyzovať, a potom zodpovedať na otázku, prečo v letnej škole vo Futbalovom stredisku FZ Srbska nie je ani jeden mladý Staropazovčan!? Je zaujímavé, že na viacerých seminároch pre trénerov z rôznych prostredí, ktoré organizujú práve vo Futbalovom stredisku v Starej Pazove, sme nevideli ani jedného trénera z Jednoty, ale ani z iných klubov z tohto prostredia. Z odbornej pomoci novosadského prvoligistu niet žiaden osoh, futbaloví odborníci sa v Pazove nezjavujú, a preto by bolo najlepšie zmluvu zrušiť. Novosadčania veľa sľubovali a zabezpečili len červeno-biely úbor, ktorý rodičia museli sami zaplatiť. Práve táto naliehavá téma by musela byť nastolená na mimoriadnom zhromaždení FK Jednota. A či bude, uvidíme…
BUDÚCNOSŤ NA HLINENÝCH NOHÁCH
Úvodom tohto príspevku sme sa zmienili aj o tejto naliehavej a veľmi aktuálnej téme pazovského futbalu. Nie tak dávno z radov Jednoty odchádzali skutočné talenty, aby posilnili superligové, prvoligové ba aj známe zahraničné mužstvá. Spomeňme si na Milenka Jurišića-Jurkeho, Barjaktarevića, Vrbicu, Bukureckého, Jašu, bratov Stamevskovcov, Lazara Jovišića, Michala Baláža, Miloša Jojića-Zeku, teraz hráča belehradského Partizana, potom chýrečného reprezentanta Miloša Šestića a iných hráčov viacerých generácií.
Spomíname si aj na vynikajúce výsledky Jednoty v druholigových, republikových a vojvodinských súťažiach. Veľa je pekných spomienok. Teraz Jednota začína strácať modro-bielu farbu, tiež i verných fanúšikov, ktorých kedysi bolo viac na tréningoch, ako teraz na zápasoch. Žiaľ, v minulej sezóne v prvom mužstve Jednoty boli len dvaja-traja domáci hráči, pokiaľ talenty pre nedbalosť odchádzali do iných menej známych mužstiev (Kudra, Macho, Rajak, bratia Jovišićovci a iní). Niektorí sa s futbalom aj predčasne rozlúčili. V jarnej sezóne sa v prvej jedenástke objavili tzv. bonusoví hráči Bosanac a Fabók. Ostatní prišli z rôznych prostredí, v zimnom prestupovom termíne až trinásti!? Pravda, sú medzi nimi aj kvalitní hráči, hrali za nízke úhrady, ktoré dostávali do piateho jarného kola, keď Jednota získala 14 bodov a bola blízko k záchrane.
BEZ PODPORY
Nedostatočná podpora, nie iba finančná, lebo v posledných kolách hráči nedostali ani dinárik, prišli prehry, úpadok, na konci aj zostup, ktorému sa mohlo vyhnúť! Predseda klubu Slobodan Jovanović bol príliš osamelý, zvlášť po májových voľbách, keď sa zmenilo vedenie Obce Stará Pazova. Dovtedy ho potľapkávali po chrbte, na zápasoch sme videli dosť vtedajších funkcionárov, z ktorých po zmene moci väčšina odrazu zmizla. Predseda Jovanović mal veľmi málo spolupracovníkov, okrem toho si prebral funkciu predsedu ligy, Obecného futbalového zväzu, je delegátom v Zhromaždení FZ Srbska, člen Výkonnej rady FZ Sriemu a mal aj vážnu úlohu podpredsedu Miestneho spoločenstva Stará Pazova, ktorej sa vzdal. Čo je veľa, veľa je! V Jednote sa nastoľovala otázka, prečo nemajú autoritu, keď šlo o delegovanie rozhodcov, ktorí Pazovčanom spôsobili nemalú škodu. Potrebná je väčšia autorita od tej, ktorú má bývalý predseda Obce St. Pazova Goran Jović ako člen Výkonnej rady FZ Srbska? Jasné, nejde tu o vplyv na rozhodcov, ktorý v Jednote nikdy nežiadali, ale predsa zvýraznenie jej mena by nezaškodilo.
O organizácii klubu by sa mohlo ešte hodne písať. Bola asi najslabšia v lige. Podpora trénera Macuru a hráčov neraz vystala. Nešlo iba o výplaty za tréningy, ktoré prerušili v piatom jarnom kole. V posledných dvoch kolách hráči chceli štrajkovať, ale by sa Jednota v takom prípade dostala o dva stupne nižšie. O slabej organizácii klubu svedčí aj skutočnosť, že na niektorých zápasoch Jednota nemala úradného predstaviteľa. Tak v Padine pri písaní zápisnice bol tréner, kým predstaviteľ Jednoty sedel na tribúne štadióna teraz prvoligovej Doliny, ktorej blahoželáme k postupu. Za takýchto okolností sa úspech ani nemohol očakávať. Terajšia situácia si vyžaduje súrne mimoriadne zhromaždenie FK Jednota. Je pravda, že možno v ťažkej ekonomickej situácii niekoho donútiť, aby si prebral zodpovednú úlohu v klube. No v Starej Pazove je ešte hodne bývalých futbalistov, ktorí môžu, jasne ak chcú, pomôcť v ťažkej situácii. V minulosti niektorí funkcionári boli priam donútení robiť nevďačnú robotu. Či ich terajší politici môžu na to prinútiť, nevieme! Rozdielne je predsa, keď niečo robíš nútene alebo s opravdivým futbalovým nadšením a láskou ku klubu!
Matej Bzovský
