Zložitá a veľmi pestrá

21.jan 2015

Zložitá a veľmi pestrá

04monografia

Titulka monografie

ETNOKONFESIONÁLNA A JAZYKOVÁ MOZAIKA SRBSKA

Je to skutočne monografia na pohľadanie. V prvom rade pretože sú ňou, na vyše dvesto strán formátu A 4, obsiahnuté tisíce relevantných údajov, vyplývajúcich z demografických, sociálno-náboženských, sociálno-lingvistických a právnicko-normatívnych rozborov údajov zo sčítania obyvateľstva, domácností a bytov v roku 2011. Nebolo to ľahko, zvlášť ak sa na zreteli má skutočnosť, že sa obyvateľstvo formovalo rozličným spôsobom, pri vplyve početných činiteľov stanovujúcich spoločensko-historický, demografický, národný, ekonomický, sociálny, kultúrno-civilizačný rozvoj.

Za posledné dve storočia moderných dejín Srbsko zdolalo tŕnistú cestu v úsilí vybudovať moderný štát. Náročné už aj preto, že v tomto úseku dejín bolo až dvanásť vojen, viac genocíd, kopa vzbúr a povstaní proti cudzím dobyvateľom, viac občianskych vojen, štyri ekonomické blokády, pätnásť veľkých diplomatických kríz, mnoho revolúcií a diktatúr… Komplikovaná geopolitická situácia sa preniesla aj do tohto storočia. Poznačená je mnohými nevyriešenými problémami, ako je napríklad otázka Kosova a Metóchie, miznutie a vznik nových štátov, následky nútených migrácií spôsobených vojnami na sklonku minulého storočia. Všetko to museli mať na zreteli autori najnovšej publikácie Republikového štatistického ústavu, ktorej vydanie podporila Európska únia: Dr. Vladimir Đurić, prof. Dr. Darko Tanasković, prof. Dr. Dragan Vukmirović a Petar Lađević.

Na prezentácii, ktorá sa 15. januára konala v Klube poslancov v Belehrade, účastníkov pozdravil v mene RZS námestník riaditeľa Zoran Jančić, kým sa Dr. Vladimir Đurić zmienil o právnických aspektoch získavania a používania štatistických údajov o národnostnej, jazykovej a náboženskej príslušnosti obyvateľov. Prof. Dr. Darko Tanasković hovoril o otázkach náboženstva, o vzťahu relígie a národnostnej príslušnosti, o jednotlivých konfesiách, poukazujúc na väčšinu protirečení národnostného, jazykového a konfesionálneho súpisového vyjadrovania občanov, ktoré sú raz historicky podmienené, inokedy zase výsledkom kultúrnych rozdielov, alebo vyprodukované aj otvorenou a systematickou politickou kampaňou. Náčelníčka Oddelenia pre sčítanie obyvateľstva Snežana Lakčevićová sa zase zamerala na ozrejmenie viacerých demografických súvislostí a niektorých základných ukazovateľov o obyvateľstve, vyplývajúcich zo sčítaní.

V rozprave, ktorá nasledovala, niektorí prítomní nastoľovali otázku začlenenia do mozaiky ešte niekoľkých menších menšín, počítajúcich skutočne skromný počet príslušníkov, iní, najmä z lingvistického úseku Srbskej akadémie vied a umení, mali pár poznámok na niektoré terminologické pojmy, ďalší boli toho názoru, že sčítanie mohlo zahrnúť aspoň niektoré časti Kosova a Metóchie… Napriek týmto postrehom bezmála všetci účastníci boli toho názoru, že treba dať klobúk dolu autorom monografie. Lebo je napísaná v súlade s najlepšími štandardmi štatistických ročeniek, s kopou údajov pre expertov rozličných oblastí, ktorí sa zaoberajú hlbšími analýzami príčin a následkov spoločenských fenoménov.

Na záver zostáva zacitovať recenzentku prof. Dr. Irenu Pejićovú, ktorá uvádza, že táto štúdia môže byť korektným a profesionálnym spôsobom ponúknutá ako prameň každému čitateľovi zainteresovanému rozšíriť svoje poznatky o etnokultúrnych fenoménoch, ako aj o význame sčítaní obyvateľstva nielen vo sfére štatistiky, ale aj ohľadom viacerých aspektoch multikultúrnosti.

Oto Filip

 

J. PÁNIKOVÁ
J. PÁNIKOVÁ

JASMINA PÁNIKOVÁ (1984) Do redakcie Hlasu ľudu nastúpila v roku 2010, najprv ako externá spolupracovníčka a neskoršie ako novinárka – dopisovateľka. V súčasnosti je zodpovednou redaktorkou mládežníckeho časopisu Vzlet. Predmetom jej záujmu sú sociálne témy, prevažne problematika marginalizovaných skupín ľudí. E-mail: panikova@hl.rs