Zodpovednosť v rukách rodičov

Rodičovstvo je výzva pre každého človeka. V poslednom čase sa dosť hovorí o efektívnom rodičovstve, keďže v súčasnosti sú zvyčajne obaja rodičia zamestnaní. Rodičia robia po celý deň, z čoho vyplýva, že treba byť machér a vedieť zosúladiť súkromné a pracovné záväzky.

Aj na toto v Medzinárodný deň rodičov (1. júna) poukazuje inštitúcia pokrajinského ochrancu občanov, ktorý pripomína nielen spomínanú výzvu k zlaďovaniu rodinného a profesijného času, ale aj podmienky, v akých sa súčasní rodičia (ešte stále) nachádzajú, a v ktorých vládne tradičné chápanie rozdelenia rodových úloh v rodičovstve. Podľa tohto „rozdelenia“ patriarchálneho rázu matka je tá, ktorá sa má postarať o deti, o čistotu v dome, o plný hrniec na sporáku, o vyžehlené košele, vysadené kvety, nakŕmených domácich miláčkov. A potom šup do pracovných šiat – na zárobky!

Pozorujúc bezprostredné okolie, všímame si zmeny v správaní sa mladých rodičov, ktoré „hrozia“, že sa stanú pravidlom. Kiežby! Na ulici stretáme oteckov, ktorí kočíkujú bábätká, alebo v parku pomahajú synovi vyšplhať sa na šmýkačku. Od mám počujeme, že ich v kuchyni niekedy vystriedajú manželia s varechou v ruke. Stačí hodiť jeden kamienok do mora rodičovstva a ono sa rozvlní, vysielajúc koncentrické kruhy, ktoré môžu, a nemusia, „pohltiť“ aj iných rodičov – otcov, podnietiť ich ku konzumovaniu rodovej rovnosti aj v rodinných „prácach“. Vlastný príklad pre vlastné deti o každodennej podpore a pomoci svojim najbližším je jasný signál, ktorý sa snaží azda každý rodič vyslať deťom: vzájomná podpora a pomoc spolu s toleranciou a láskou je to najvzácnejšie, čo v živote máme a čo môžeme odovzdať svojim deťom.

O tom, že vyrastanie dieťaťa v rodine, v ktorej sa pestuje láska a porozumenie, je nevyhnutné pre celkový a harmonický rozvoj jeho osobnosti, čo je aj hlavným posolstvom tohtoročného pripomínania si Medzinárodného dňa rodičov, všetci rodičia vedia. Niekedy však mýli skutočnosť hovoriaca o tom, že rodičia neraz zabúdajú na vlastnú zodpovednosť voči deťom. Zabúdajú, že harmonický rozvoj osobnosti znamená aj duchovné jedlo, ktoré naše dieťa dostane a vychutná si ho od rodičov, ale aj „riadne“ jedlo. Žiadny odborník ešte nevyrukoval s dôkazmi, že sa z kokakoly a čipsov rastie, ani že pod ich účinkom sa rozvíjajú mentálne schopnosti detí. Práveže naopak.

Preto nás aj mýlia informácie z prvej ruky, že na školské výlety rodičia deťom do ruksakov nabalia čipsy a kokakoly, ale zato obyčajnej pitnej vody nepridajú ani čo by sa za necht spratalo. Keď potom na exkurzii príde k situácii, že detský žalúdok nezvláda serpentíny v južnej časti našej krajiny, hlavnými „obžalovanými“ z absencie pitnej vody vo vaku na upokojenie rozvírených žalúdočných štiav u žiakov sa stávajú – učitelia.

Rodičovská zodpovednosť má mnoho odtieňov. A tento „triviálny“, ktorý poukazuje na potrebu dodržiavania zdravého pitného režimu u detí, je jedným z nich. Možno aj jeden z najdôležitejších, ak vôbec možno na rebríčku dôležitosti stupňovať zodpovednosť rodičov.

 Vladimíra Dorčová-Valtnerová