Zrkadlo našich skutkov

Na začiatku nového roka zvykneme sumarizovať a hodnotiť predchádzajúci rok. Súčasťou tohto rituálu určite by sa malo stať aj vrhanie pohľadu do zrkadla.

Dokážeme to bez toho, aby sme neprižmúrili na jedno oko pred obrazom, ktorý vyvolá červenanie ako znamenie hanby? Taká reakcia na vlastné skutky zvyčajne vystane pri ľuďoch, ktorých niekoľkoročné činenie sa v cieľavedomom ničení toho, čo v súčasnosti nevyhovuje najsilnejšej politickej strane v našej krajine a týka sa aj menšinového života, ich možno kvalifikuje na obsadenie najvyššieho miesta na pranieri.

Takíto ľudia považujú svoj deň za úspešný, keď sa im, hoci o milimeter, vlastnou mizantropiou voči ľuďom prislúchajúcim politickým stranám DS a LSV, ako aj voči tým, ktorí myslia svojou hlavou, nie straníckou, podarí naše menšinové spoločenstvo zahaliť do plášťa poslušnej marionety. Jej povrázky má v rukách ten, kto riadi celý štát. Preto sme tak „pokročili“ v našej nevraživosti, ako jeden novinár kvalifikoval skutky aktuálnych menšinových lídrov a tých, ktorí sa uchádzajú o líderskú pozíciu.

Niekedy za vlasy pritiahnutými argumentmi až násilnícky obviňujú a terorizujú, znehodnocujúc všetko to, čo sa doteraz podarilo ochraňovať a rozvíjať v oblasti kultúry, vzdelávania, informovania a úradného používania jazyka a písma. Ak treba zachrániť zrkadlo pred prasknutím, zdá sa, že jedinou možnosťou je nedovoliť im, aby sa doň pozerali. Už aj preto, že zrkadlo by reflektovalo obraz, ktorý chce verejnosť nasilu presvedčiť, že tá hŕstka bojuje za ľud, a proti údajnej korupcii a politizácii inštitúcie menšinovej kultúrnej samosprávy.

Možno by sme tomu aj uverili, keby sme nemali pamäť ako slon. Keby sme si dodnes nepamätali na povestný „neorganizovaný“ míting na „pokrokové“ témy 12. apríla 2013 v Novom Sade. Na ňom sa mimovládna organizácia Slováci a spolužitie (založená 29. marca 2013), hlásajúca boj proti korupcii a politizácii v menšinových inštitúciách, jasne a kategoricky pridala na stranu politickej strany SNS. V takej konštelácii hviezd sa pokrytectvo dostáva na výslnie, ktoré mnohým pomôže otvoriť oči.

Obraz, na ktorý sa pozeráme, je akoby prefotený z vyšších štátnych štruktúr. Pretískajú sa jednak „pokrokové“ idey reprezentujúce sa absolútnou straníckou pokornosťou, jednak „mimovládne“, ale aj tie vo forme najmladšej politickej strany Slováci vpred!, ktorá zjavne bojuje proti dodnes vládnucej „oligarchii“ v radoch nášho národnostného spoločenstva. Avšak asi vo vlastnom záujme.

Jej stúpenci poukazujú na niekedy celkom reálne, inokedy iba údajné prešľapy v slovenskej národnostnej rade, ale vždy so symptomatickým zámerom odsunúť „od hrnca“ tých, ktorí prislúchajú Demokratickej strane. Pritom vopred, prv než by súdy rozhodli, delia pravdu a vynášajú rozsudky… A postupujú čoraz bližšie k „svojej“ čiastke koláča.

Koláč sa práve teraz pečie – na sklonku starého a hneď po príchode nového roka. Šľahačku už jasne vidno na niektorých nosoch. „Zrkadielko, zrkadielko, povedz že mi, kto je najkrajší na svete?“ Pozrú sa všetci do zrkadla?

Na prelome rokov si všetci želáme, aby sme sa smelo a hrdo mohli pozrieť na svoj obraz v zrkadle, ktorý vyšle odkaz do sveta, že rozmýšľame vlastnou hlavou. A nekľačíme ani pred jednými, ani pred druhými.

Vladimíra Dorčová-Valtnerová