Roku 2005 aradáčske požiarničky zaznamenali najväčší úspech v dejinách požiarnictva tejto osady. Ako druhoumiestnené na štátnych majstrovstvách Srbska a Čiernej Hory postúpili na požiarnickú olympiádu, ktorá vtedy prebiehala vo Varaždine v Chorvátsku, odkiaľ sa vrátili so striebornou medailou. Tento úspech vlani na majstrovstvách Srbska Aradáčanky zopakovali a znovu ako druhé vo svojej konkurencii postúpili na požiarnickú olympiádu, ktorá sa od 14. do 21. júla uskutoční v meste Mulhouse vo Francúzsku.
Od veliteľky tejto šikovnej požiarnickej družiny Anny Gagesovej sa dozvedáme, že súťaž pozostáva z dvoch disciplín. Prvá je tzv. suché cvičenie, ktorým celok predvádza vlastnú šikovnosť v hasení požiaru. Rozhodujúci je, samozrejme, čas, za aký sa cvičenie realizuje, ale omnoho dôležitejšie je všetko robiť bezchybne, lebo každá chyba prináša negatívne body, ktoré v konečnom výsledku môžu anulovať rýchlosť. Veď aj v praxi v teréne je dôležitejšie robiť bezchybne, lebo iba tak možno úspešne zahasiť požiar.
Druhá disciplína je opravdivá športová – štafeta s prekážkami, ibaže pretekári nebežia v športovom, ale v požiarnickom úbore. Najatraktívnejšou časťou štafety je iste posledná etapa, v ktorej sa pretekár vrhá do tunela dĺžky 8 a priemeru jedného metra a kĺzaním na bruchu sa za okamih, nie dlhšie od dvoch – troch sekúnd, dostanú na druhý koniec. Skutočným majstrom v tejto disciplíne je Aradáčanka Suzana Ambrošová.
– Keď sa pred ôsmimi či deviatimi rokmi táto disciplína prvýkrát zjavila na súťažiach, bolo to pre nás čosi úplne neznáme. Opovážila som sa vojsť do tunela a prvý pocit bol vskutku úžasný. Nepoznala som techniku, takže som si zodrala lakte a kolená. Druhý pokus bol ešte horší. Tréneri mi vysvetlili, že sa treba v behu vrhnúť do tunela a kĺzať sa k druhému koncu. Skúsila som to, ale nanešťastie sa mi odkvačila časť opasku, ktorá ma v tej rýchlosti uderila pod rebrami a uprostred tunela som zostala bez dychu. Teraz som sa už naučila ako na to, ibaže som vždy plná adrenalínu, – vysvetľuje táto smelá Aradáčanka.
Aradáčske požiarničky a ich súperky na súťažiach demonštrujú svoju pripravenosť hasiť požiar, ktorú veru uplatňujú aj v praxi.
– Nebývame síce v prvých radoch. Väčšie požiare spravidla hasia profesionálni požiarnici zo Zreňaninu a naši kolegovia. My sme tu a pomáhame. Keď siréna zatrúbi, žena zvyčajne zostane v požiarnickom dome a usmerňuje ostatných požiarnikov na miesto požiaru. Okrem toho na mieste požiaru vykonávame fyzicky menej náročné úlohy, ako je napríklad zalievanie, čiže chladenie susedných objektov, tiež pomáhame pri vynášaní nábytku, zabezpečujeme dom pred krádežou… Nezriedka aj hasíme menej nebezpečné požiare, ako je napríklad oheň na smetisku, – vysvetľujú najstaršie v skupine Mária Komlošiová a Anna Gagesová.
Začiatky tejto svornej družiny siahajú do ich detstva, keď sa ako pionierky učili požiarnickým zručnostiam. Čo do požiarnickej stáže najstaršia je Mária Komlošiová, nasleduje Katarína Straková, a potom aj Anna Gagesová. Rozdiel je však v mesiacoch. V pionierskej konkurencii prvý raz súťažili roku 1980 a prvé zlato na obecnom, a potom aj regionálnom súťažení získali roku 1986. Dva roky neskoršie na všetkých úrovniach, od obecnej po republikovú, boli najlepší a na celoštátnom súťažení vo vtedajšej SFRJ obsadili výborné 4. miesto. Po tomto úspechu ešte dva-tri roky súťažili v pôvodnom zložení, no potom sa dievky začali vydávať a postupne sa vzdali aktivity v požiarnickom spolku. Tá prestávka trvala 15 rokov.
– Znovu sme sa zhromaždili a začali trénovať roku 2004, ale teraz už ako seniorky. Chceli sme vidieť, či ešte dokážeme zopakovať úspechy spred 15 rokov. Nebolo to ťažko. Pekne sme sa kamarátili a ani rozcvička pred každým tréningom nám zrejme nebola na škodu. Odvtedy v trochu pozmenenom zložení trénujeme dodnes. My dve-tri najstaršie pravdepodobne po tejto olympiáde ponecháme svoje miesto mladším a som presvedčená, že aj ony budú dosahovať rovnako skvelé výsledky, v čom im my svojou skúsenosťou vždy rady pomôžeme, – hovorí Anna Gagesová.
V. Hudec