Od monitorovania cez reflexie po propagáciu súčasnej slovenskej literatúry – takto by sa dali zhrnúť základné úlohy Literárneho informačného centra (LIC), štátnej príspevkovej organizácie v pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky. Predstavitelia LIC sú v posledných rokoch takmer pravidelnými účastníkmi najznámejšieho Medzinárodného knižného veľtrhu u nás. Medzi nimi i manažérka, ktorá má na starosti podujatia tohto druhu, pani Mgr. Miroslava Bilačičová.
– Okrem Belehradu, kde inde prezentujete a reprezentujete slovenskú literatúru vo svete?
– Literárne informačné centrum pod záštitou Ministerstva kultúry organizuje okrem iného i účasť slovenských vydavateľov na medzinárodných knižných veľtrhoch. Treba vyzdvihnúť, že je ročný plán veľtrhov vytipovaný z takmer 80 medzinárodných veľtrhov vo svete na základe prieskumu medzi vydavateľstvami a ďalšími subjektmi knižnej kultúry. V roku 2012 sme v Belehrade účinkovali len v rámci stánku Združenia vydavateľov a kníhkupcov Slovenska, no boli sme aj na iných podujatiach: v apríli 2012 na Londýnskom knižnom veľtrhu, v marci v Bologni, na veľtrhu špecializovanom na detskú knihu, v tom istom mesiaci aj na parížskom Salone du livre. V máji vlani sme boli na Světe kníh v Prahe, kde v máji tohto roku budeme čestnými hosťami. Sú tu aj Thessaloniky v Grécku, tiež Budapešť v susednom Maďarsku. Kľúčovým je však veľtrh vo Frankfurte nad Mohanom, ktorý je vlastne zavŕšením vydavateľského roku, lebo je na jeseň.
– Aké sú vlastne podmienky v prípade slovenských vydavateľov?
– Keď ide o účasť našich vydavateľov, tá je bezplatná. Stánky sú podporované Ministerstvom kultúry a naši pracovníci sa snažia účinkujúcim uľahčiť aj niektoré veci súvisiace s prezentáciou a podobne. Dostali sme ponuku zo srbskej strany, aby sme sa stali čestným hosťom vášho veľtrhu, no keďže sme v tomto roku už čestným hosťom v Prahe, tak sa tie rokovania posunuli do hladiny rokov 2014, prípadne 2015. No určite by to bola zaujímavá výzva, aj keď musím povedať, že jedným z významných cieľov LIC je podporovať preklady pôvodnej slovenskej literatúry v zahraničí. A práve na tomto teritóriu sa nám tých prekladov darí hodne. Krajiny bývalej Juhoslávie vedú v prekladaní pôvodných slovenských titulov. Štatút čestného hosťa by to ešte viac umocnil.
– Ktorí autori sú najprekladanejší?
– Z tých mladších, hovorím to o prekladoch aj do iných jazykov, je to Pavol Rankov. Na zozname najprekladanejších je aj Daniela Kapitáňová, Michal Horecký, Pavel Vilikovský… Najdôležitejšie je však to, že si na základe prezentácie našej literárnej tvorby inde zahraniční partneri vytvárajú obraz o úrovni kníh vydávaných u nás, tak isto prehľad o tituloch, ktorí prichádzajú do úvahy na koprodukčné vydania alebo ako vhodné tipy na preklady do cudzích jazykov. Je to aj cieľ expozície: aby rôznorodými exponátmi poskytla predstavu o zaujímavých dielach nielen vydavateľom, návštevníkom, autorom, prekladateľom, grafikom, ale aj našim krajanom. Svedkami toho sme boli aj tu v Belehrade…
Oto Filip