V roku za nami, ktorý bol zaujímavý po mnohých stránkach, nechýbalo ani množstvo pozoruhodných kníh, hudobných vydaní a televíznych seriálov.
Zvlášť nás zaujali televízne seriály, pretože je zjavné, že sa už niekoľko rokov omnoho zaujímavejšie veci dejú vo svete televízie než vo filmovej produkcii. Filmová produkcia, zápasiaca s pirátstvom a poklesom počtu návštevníkov kín, sa vo veľkej miere venovala tzv. blockbuster produkcii, ktorá je zameraná na zábavu (adaptácie komiksov, superhrdinovia, nové filmové spracovania, 3D filmy) a ako taká je menej lákavá pre dôkladnjšie sledovanie u dospelých a serióznejších konzumentov.
Svetové hudobné vydania boli kvalitné, ale zjavilo sa málo viditeľných nových mien. Na našom tzv. ex-YU území tohto roku vyšlo menej pozoruhodných albumov.
Vo svete kníh produkcia bola dobrá a zvlášť v rámci slovenského vojvodinského vydavateľstva bolo niekoľko veľmi zaujímavých vydaní.
Zdá sa, že juhonostalgia – pocit nostalgie za bývalou socialistickou federatívnou republikou Juhosláviou (1945-1992) – u nás v Srbsku začala už v rovnakej chvíli ako sa tento socialistický štát rozpadol. Tunajším ľudom sa už aj po jej zániku zdalo – a ten pocit trvá dodnes – že sa im v SFRJ omnoho lepšie žilo a že to, čo vzniklo po rozpade nie je primeranou náhradou. Úplne iný prípad bol so štátmi, ktoré sa z tej a takej Juhoslávie začiatkom 90. rokov 20. storočia snažili ujsť, oddeliť sa a osamostatniť.
Príbehy v tomto seriáli sú veľmi zaujímavé, zvlášť pre tých, ktorí si spomínajú na obdobie socializmu, samosprávy pracujúcích, ekonomickej krízy, obmedzovania elektriny a paliva, čudných politických, ekonomických a medzinacionálnych vzťahov, na život vo veľkom a centralizovanom štáte za štátneho dozoru a kontroly médií.
Ide o pohľad na veľmi špecifické obdobie, ktore sa už viacej nikdy nevráti. Niekto ho bude považovať za realistický, niekto za romantický, ale ako TV seriál funguje veľmi dobre. Mladým, ktorí sa vtedy ešte nenarodili, Crno-bijeli svijet prinesie dobrú zábavu, lebo zistia, že život vedel byť aj inakší, jednoduchší a bezstarostnejší, že mladí vedeli byť šťastní aj napriek tomu, že mali podobné problémy ako aj dnešná mládež (chudoba, rozvod rodičov, prvá láska, násilie, núdza). Pre nich môžno najzaujímavejšie budú obrazy života pred érou počítačov a mobilov.
[ot-video]
[/ot-video]Americký seriál Breaking Bad (2008 – 2013) je jeden z najúspešnejších TV seriálov všetkých čias, preto nie je divné, že sa po ukončení seriálu (ktorý napísal Vince Gilligan spolu s Peterom Gouldom) americká káblová stanica AMC rozhodla urobiť spin-off seriál, v ktorom je v strede pozornosti právnik Saul Goodman (hrá ho Bob Odenkirk).
Ináč ide o obľúbenú postavu, ktorú v Breaking Bad stretáme od druhej sezóny seriálu. V seriáli Better Call Saul ide o scenár, v ktorom je hlavným postavám, Whiteovi a Pinkmanovi, potrebný právnik, ktorý sa nebojí prechádzať aj na druhú stranu zákona (podplácať, vyhrážať sa, uniesť, ale predsa nie aj zabíjať alebo byť násilný). V podstate Better Call Saul je skvelá kriminálna dráma s úžasnými dávkami komédie, v ktorej sledujeme život Saula Goodmana šesť rokov pred udalosťami, ktoré sa odohrali v seriáli Breaking Bad.
[ot-video]
[/ot-video]Martin Rauch (hrá ho výborný Jonas Nay) je mladík, ktorý žije v Nemeckej demokratickej republike (NDR, hovorovo „Východné Nemecko“ bol socialistický štát na území časti dnešného Nemecka, ktorý existoval v rokoch 1949 až 1990).
Martin je talentovaný špiόn, ktorý pod krycím menom Kolibri pracuje pre Ministerstvo štátnej bezpečnosti, známe aj ako Stasi (v podstate išlo o tajnú službu NDR). Stasi ho jedného dňa zasiela do misie do Západného Nemecka. V misii on dostáva identitu vojaka Moritza Stamma a začína pracovať vo vojenskej báze NATO, kde sleduje diania týkajúce sa inštalovania jadrových zbraní zameraných na Sovietsky zväz. Sovieti si myslia, že Spojené štáty planujú útok a inváziu, takže sú im na obranu potrebné informácie, ktoré pre nich môže získať iba Martin.
Okrem napínavej zápletky, seriál Deutschland 83 sa od iných odlišuje aj perfektným umeleckým dizajnom – pekná kostýmografia, dnes už smiešne zastaraná technológia, krásna, ale príliš sivá architektúra, staré trabanty , zaujímavý žargón a skvelá populárna kultúra 80. rokov, čím je výborne predstavený tak sama doba, počas ktorej sa odohráva príbeh seriálu, tak aj komplexný politický život vo vtedajšej Európe (neustála hrozba nukleárnej vojny a celková atmosféra napätia pred katastrofou).
[ot-video]
[/ot-video]
Akonáhle si vypočujete pieseň Ship to Wreck bude vám jasné, že ide o jeden z najlepších albumov roku 2015. Je to jeden z tých albumov, ktoré za horúca ukazujú ň, že autorova tvorivosť vyvrcholila, dosiahla úroveň, podľa ktorej v budúcnosti budeme hodnotiť jeho celú kariéru.
[ot-video]
[/ot-video]Každá pieseň z albumu je opravdivý svet pre seba a hodná je dôkladného počúvania a analyzovania. Dnes, po treťom albume tejto skupiny, jasné je, že porovnávanie Welchovej hlasového rozsahu, zmyslu pre nádhernú melódiu, lyrickosti až dramatickosti v textoch piesní s Kate Bush, Siouxsie Sioux, PJ Harvey, Shirley Manson, Adele alebo Alison Goldfrapp bolo úplne miestne.
V súčasnom svete instant-hviezdičiek a pop fenoménov ultrakrátkej dĺžky života, treba si vážiť práve umelcov, akými sú Florence + the Machine, umelcov, ktorí tvoria niečo trvalé, ozajstne významné, niečo k čomu sa aj o niekoľko desaťročí budeme s radosťou vracať.
Aj napriek tomu, že prešlo až 10 rokov od minulého albumu Waiting for the Sirens’ Call, ako aj tomu, že kapela zostala bez jedného z jej zakladateľov (basista Peter Hook sa roku 2007 venoval solovej kariéry), na novej 10. platni britskej rockovej skupiny New Order niet stopy po neistote.
[ot-video]
[/ot-video]Music Complete je v úplnosti na úrovni ich úspešnejších albumov. Aj keď Sumner v piesni Restless spieva verš In this changing World I am lost for Words, predsa ide o album, ktorý dáva najavo, že títo ľudia ešte majú čo povedať a že ešte ani z ďaleka nie je čas na život zo starej slávy a na nevyčerpateľnú nostalgiu fanúšikov (bývalý basista Peter Hook už roky, od kedy opustil skupinu, dobre predáva nekonečné turné, na ktorom on aj jeho skupina The Light hrávajú staré piesne skupín Joy Division a New Order).
Music Complete je jeden z najlepších albumov tohto roku. Je dôkazom, že od skupiny New Order, aj v 35. roku tvorenia, ešte môžeme veľa toho očakávať a že sa aj v budúcnosti budeme mať čomu tešiť!
Na rozdiel od minulého vydania Svijet glamura z roku 2011, nový album chorvátskej skupiny Hladno Pivo je daľším krokom dopredu v rozvoji ich umeleckého výrazu, najmä v doméne lyriky. Dani zatvorenih vrata je album, ktorý speváka Mileho Kekina zaraďuje do skupiny najlepších textárov na ex-YU priestore.
Jeho lyrika sa niekedy približuje lyrike Džoniho Štulića, Branka Črneca Tusta alebo Neleho Karajlića. Dnes, s týmto albumom, Mile Kekin sa stal opravdivým hlasom vlastnej generácie – generácie štyridsať- a päťdesiaťročných stroskotancov, ľudí stratených v pustatinách postkomunistických tranzícií, reformácií, integrácií a stabilizácií.
[ot-video]
[/ot-video]
Britská indie-popová skupina The xx bola založená roku 2008 a činia ju Romy Madley Croft, Oliver Sim a Jamie xx. Po veľmi úspešnom, druhom albume Coexist, Jamie xx sa venoval ukončeniu svojich sólo piesní, ktoré tohto roku konečne zaradil do svojho debutového albumu In Colour.
Vynikajú piesne Sleep Sound (hlas „požičala“ Alicia Keys), SeeSaw (gitaru hrá a spieva Romy Madley Croft), Loud Places (hlavný single, za ktorý Simon Halsall a JB Babenhausen nahrali efektný videoklip), Stranger in a Room (kde spieva Oliver Sim) a pre tento album veľmi nezvyčajná I Know There’s Gonna Be (Good Times), ktorá so svojou veselšou – dancehall a reggae fusion – náladou prináša pestrosť spektru hudobných výrazov na tejto platni. In Colour sa ukázal ako úspešný album, ako u kritikoch – tak aj v predajňách. Ako taký, predstavoval perfektnú platňu pre horúce leto 2015.
[ot-video]
[/ot-video]
Sleater-Kinney pochádza z mesta Olympia (WA) na pacifickom severozápade Spojených štátov a patrila do tzv. riot grrrl hnutia, ktoré zoskupovalo prevažne ženské a feministické rockové skupiny, ktoré hrali drsný a punkový rock and roll.
V poradí ôsma platňa, nadšene uvítaná a velebená, No Cities to Love je album, ktorý bol rovnako úspešný u kritikov, u fanúšikov, ale aj v predajňách, takže niet divu, že sa na sklonku minulého roku album našiel na početných svetových rebríčkoch najlepších hudobných vydaní za rok 2015.
Trio pre nový album nahral len desať piesní – takých 30 minút hudby – a to bez „slabých“ piesní. To, s čím vás skupina Sleater-Kinney ľahko očarí sú nezvyčajné, jedinečné riffy a skvelá súhra nízko ladených gitár, a potom aj refrény každej piesni, ktoré sa ľahko zapamätajú a pospevujú.
[ot-video]
[/ot-video]
Kapelu Ti činia gitarista Ilija Duni a bubeník Trajče Nikolovski. Obaja sú rodom z Macedónska, ale už roky žijú v Belehrade, kde aj roku 2012 založili svoju skupinu. Predtým Duni bol členom skupín Petrol a Meatmarket, kým Nikolovski bol v kapele White Noise in a White Room.
Hudba skupiny Ti je psychodelická, zasnená, ale aj dosť melodická a „chytľavá“. Texty sú príliš jednoduché, krátke, ale často sú odspievané dvojhlasne, čo tiež prispieva k celkovému psychodelickému zvuku skupiny. Kedže sú v kapele len dvaja, Duni okrem gitary má na starosti aj spev aj klávesy, kým Nikoloski okrem elektronických bubnov taktiež má na starosti aj spev. Napriek tomu že sú len dvaja, toto dueto sa môže pochváliť veľmi plným, navrstveným a výborne produkovaným zvukom.
[ot-video]
[/ot-video]
Michal Sládeček magistroval filozofiu na Filozofickej fakulte v Belehrade. Jeho druhá kniha Pravila i kontekst upotrebe (pred tým roku 2010 vyšla Politička zajednica, ktorá je v podstate jeho doktorská dizertácia) vyšla ešte na sklonku roku 2014. Témou knihy je dielo Ludwiga Wittgensteina (1889 – 1951), ktorý bol jedným z najvplyvnejších filozofov XX. storočia.
Wittgensteinove najznámejšie diela sú Tractatus Logico-Philosophicus (1922) a Filozofické skúmania (1953), v ktorých sa, – zameraný na vytýčenie hranice medzi platnýmo a neplatným používaním jazyka, čiže hranice, po ktorej zmysel prestáva a nezmysel sa začína, – sa zaoberal odhaľovaním úlohy jazyka, najprv v ľudskom myslení a potom aj v ľudskom živote.
Každá kapitola Sládečekovej knihy hovorí o niektorej oblasti vedy alebo filozofie, na ktorú Wittgenstein – najmä v jeho druhom kreatívnom období, viazanom o dielo Filozofické skúmania – vplýval. Sládečekova kniha výborne poukazuje na to, koľko je široký rozsah a aká je hĺbka Wittgensteinovho pôsobenia na filozofiu a vedy v priebehu XX. storočia, ako aj v prvom desaťročí XXI. storočia, či ide o filozofiu mysle, kognitívne vedy, filozofiu jazyka, epistemológiu, metafilozofiu, etiku, logiku, sociológia, politickú filozofiu alebo antropológiu.
V prvý deň roku 2015 prezentáciu mala táto obdivuhodná monografia, venovaná pamiatke na kovačického herca, režiséra a kulturného dejateľa Tomáša Hriešika – Máška (1956-1993).
Ide o knihu, ktorá hovorí o špecifickej autorskej ucelenosti Tomáša Hriešika – v jednom on bol režisér, herec (schopný hrať aj dve roly v jednom predstavení), scénograf, autor plagátov, autor afišov, organizátor, produkčný, promotér, atď.
Okrem prác týkajúcich sa divadla, zaoberal sa aj vydavateľstvom, bol riaditeľom kovačického rozhlasu, kreslil vynikajúce komiksy, propagoval komiksové umenie deťom a mladým, účinkoval v organizácii umeleckých výstav a i. V skutočnosti, táto monografia vlastne najviac hovorí o jednom zvláštnom a odlišnom období 70. a 80. rokov 20. storočia v živote kovačickej spoločnosti, ktoré predstavuje obdobie vyvrcholenia v rozvoji kovačickej kultúry a divadla.
Kovačické divadlo sa zrodilo v období, keď Kovačicu činilo zhruba 85 percent sotva gramotných sedliakov, ktorí aj tak veľmi radi navštevovali Janišovu krčmu, keď sa v nej konali kultúrne a divadelné podujatia.
Najlepšie a najproduktívnejšie obdobie pre divadelníctvo v Kovačici bolo obdobie socializmu, najprv ďakujúc niekoľkým generáciám učiteľov a neskoršie aj ďakujúc všeobecnému ekonomickému, materiálnemu a duchovnému zlepšeniu situácie v krajine.
Dnešným konzumentom divadla najznámejšie obdobie, vrátane 90. rokov až do dnes, je poznačené vojnami a všeobecným zhoršením spoločenskej a ekonomickej situácie v štáte. Napriek tomu, predstavenia sa v súlade s dobou stávali slobodnejšími, modernejšími, náročnejšími, ale aj pre širšie obecenstvo menej zrozumiteľnejšími.
Dnes, napriek tomu, že Kovačicu už dávno nečinia negramotní sedliaci, sa o divadelnom entuziazme môže len snívať. Divadlo je vždy aj produktom čias, v ktorých je produkované a kedže táto monografia spracúva obdobie rokov 1914 až 2014 (obdobie koľko turbulentné – toľko aj fascinujúce), aj ona sama predstavuje veľmi zaujímavý dokument.
Gustáv Murín (1959, Bratislava) uverejňoval v časopisoch Slovenské pohľady, Literárny týždenník, Romboid a Dotyky. Za sebou má romány Případ pohřbeného hřbitova (1989, po česky), Leto praje milencom (1990), Návraty zo svetla (1990), Ako sa máš (1998), Zvieratá, ja a iné (prózy) (1998) a Svet je malý (2005).
Jeho najnovší román je Návrat do budúcnosti (2010), v ktorom je hlavnou postavou Peťko, ktorý sa po smrti mamy vracia do Bratislavy, do malého bytu v sídlisku, ktoré sa menuje Budúcnosť. Tuná sa stretá so svojim minulým životom, detstvom a mladosťou počas tzv. realného socializmu. Na Slovensko, z ktorého sa mu pred 20 rokmi podarilo ujsť až do Spojených štátov, hrdina sa nerád vracia, ale predsa má žiadosť stretnúť sa s jednou osobou, so ženou, s ktorou v mladosti mal len letmý vzťah, ale vzťah kvôli ktorému na svet možno prišlo jeho dieťa. Celý príbeh je budovaný tak, že dej smeruje k piatku trinástého, dňu keď sa v jednej z krčiem hrdina má stretnúť s bývalými kamošmi a má uvidieť čo pozostálo z jeho spoločnosti v Budúcnosti.
Preklad románu Povratak u Budućnost do srbského jazyka mala na starosti Zdenka Valentová Belićová.
Zuzana Čížiková (1971) je literárna vedkyňa, ktorá má za sebou dve monografie – magisterskú prácu Básnické dielo Viery Benkovej (2005) a doktorskú dizertáciu Literárna tvorba Jána Labátha (2013).
Jej najnovšia kniha, predstavuje zbierku rozhovorov, ktoré v priebehu uplyulých desať rokov pre rubriku Chat v časopise Nový život viedla s desiatimi osobnosťami. Ide teda o veľmi významú publikáciu – priam nevyhnutnú pre tých, ktorí sledujú literárnu scénu vojvodinských Slovákov – lebo sa v nej stretáme so svojrázným kto-je-kto v súčasnej slovenskej menšinovej literatúre v Srbsku.
Milovníci literatúry si v tejto knihe najviac môžu prečítať o tvorbe súčasných spisovateľov (Čáni, Hricová, Benková, Labáth, Dudášová, Ďuga a Kotvášová-Jonášová), ale sú veľmi užitočné aj tie rozhovory, ktoré nám trochu viac a trochu širšie objasňujú všeobecnú – dnešnú, ale aj tú v minulosti – situáciu v literatúre, publicistike a jazykovede dolnozemských Slovákov (Svetlík, Týr a Valentová-Belićová).
Janko Takáč
Ďalšie novembrové číslo týždenníka je na ceste k čitateľom. Titulnú stranu krášli záber z tradičnej Tekvicovej zábavy v Padine, známej podľa mena Jej Výsosť tekvica – potravina a liek. Do tohto čísla je zaradená aj...
Čítaj viacDetailsPedagogická fakulta Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici v spolupráci s Asociáciou slovenských pedagógov v Srbsku a Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku s finančnou podporou Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a...
Čítaj viacDetailsMedzinárodný festival spevákov sólistov slovenských ľudových piesní Stretnutie v pivnickom poli tohto roku bude prebiehať v dňoch 22. až 24. novembra. Aj 58. ročník tohto nášho najstaršieho hudobno-speváckeho podujatia ponúka dva súťažné koncerty v tamojšom...
Čítaj viacDetailsVčera večer sa v priestoroch staropazovského SKUS hrdinu Janka Čmelíka uskutočnilo ďalšie zasadnutie Organizačného výboru tohtoročného 22. festivalu slovenských ľudových piesní Rozospievaný Sriem, ktorý odznie v nedeľu 8. decembra v tamojšej divadelnej sále o 18.00 hodine....
Čítaj viacDetails
