9. Seminár slovenských dolnozemských učiteľov a Cena Samuela Tešedíka

7.okt 2018

9. Seminár slovenských dolnozemských učiteľov a Cena Samuela Tešedíka

Seminár slovenských dolnozemských učiteľov má charakter putovného rázu a strieda sa každoročne v rámci krajín Dolnej zeme a späté je aj s udeľovaním Ceny Samuela Tešedíka. Naposledy v Báčskom Petrovci, čiže v Srbsku, bolo v októbri roku 2015. Tohto roku sa stretnutie učiteľov zase prinavrátilo do Srbska, čiže do Báčskeho Petrovca. Zraz pedagógov zo Srbska, Maďarska, Rumunska, Chorvátska a Slovenska sa konalo včera v slávnostnej sieni Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom.

Stretnutie učiteľov je pracovného rázu a ide o odborný seminár, ktorý všetkým účastníkom prináša nové poznatky.

Učitelia zo štyroch dolnozemských krajín sa opäť stretli Báčskom Petrovci už v piatok večer, keď na petrovskom gymnáziu oslavovali Deň školy a potom včera sústredenie pokračovalo v rámci 9. stretnutia slovenských učiteľov a udelenia Ceny Samuela Tešedíka.

Seminár pre učiteľov

Na týchto stretnutiach sa pravidelne prezentujú príspevkov zo desať predstaviteľov slovenských učiteľov z Maďarska, Rumunska, Chorvátska a zo Srbska. Všetkých prítomných na domácej pôde privítala riaditeľka školy Anna Medveďová a program moderovala koordinátorka Výboru pre vzdelávanie Svetlana Zolňanová.

Po príhovoroch organizátorov a početných hostí, odzneli i úvodné prednášky na tému Prvky ľudovej tradície v našich učebných osnovách. Referentmi v úvodnej časti boli prof. PhDr. Ladislav Lenovský, PhD. z Katedry etnológie a mimoeurópskych štúdií na Filozofickej fakulte Univerzity Cyrila a Metoda v Trnave. Hovoril na tému (Tradičná) ľudová kultúra v edukačnom procese ako faktor formovania súčasného človeka.

Úvodnou referentkou bola aj kolegyňa z rovnomennej katedry, zároveň i dekanka FF UCM doc. Mgr. Katarína Slobodová-Nováková, PhD.. Ona priblížila tému Tradičná kultúra a jej využitie vo vyučovacom procese.

Potom sa k slovu dostali aj účastníci z jednotlivých krajín. Pedagógovia si otvorene pohovorili o načrtnutej problematike, ale i problémoch, na ktoré pri zachovávaní identity vo svojich materských krajinách narážajú.

V rámci pobytu v Petrovci učitelia zo susedných krajín navštívili tunajšie gymnázium, ale aj iné znamenitosti Petrovca.

Cena Samuela Tešedíka

Už sedem rokov za sebou pri tejto príležitosti organizátori popredným slovenským učiteľom v zahraničí udeľujú i prestížne medzinárodné učiteľské ocenenie ako Cenu Samuela Tešedíka.

Zriaďovateľmi Ceny sú Spoločnosť pre edukáciu a kultúru v Nadlaku, Asociácia slovenských pedagógov v Báčskom Petrovci a Čabianska organizácia Slovákov v Békešskej Čabe.

Cena sa udeľuje za celoživotné dielo trvalej hodnoty a za vynikajúcu pedagogickú, organizátorskú a riadiacu prácu v oblasti slovenského školstva v zahraničí.

Tohtoročným laureátom Cenu Samuela Tešedíka slávnostne odovzdali včera večer v petrovskom gymnáziu. Cena zahŕňa medailu, diplom a finančnú čiastku.

Cenu Samuela Tešedíka si tohto roku vyslúžili nasledovní učitelia: Petrovčanka Anna Medveďová a Pivničanka Tatiana Naďová zo Srbska, Mária Matejdesová-Kendelová z Maďarska a Bianca Mária Unc z Rumunska.

Tohto roku po štvrtýkrát udelili aj Pamätné listy Samuela Tešedíka. Tie sa dostali do rúk učiteľky z Hložian Márii Miškovicovej zo Srbska, Ingrid Zachorecovej zo Slovenska a Margite Žagarovej z Chorvátska. Zároveň ich dodatočne odovzdajú aj Piroške Majerníkovej z Maďarska a Anne Molnárovej z Rumunska.

Ocenením pedagógom sa primeranými slovami prihovorili aj v mene organizátora podujatia predsedníčka Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny Anna Tomanová-Makanová, tiež i republiková poslankyňa Libuša Lakatošová. V mene Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí sa prihovoril bývalý predseda Igor Furdík. Ako aj predsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Alžbeta Hollerová-Račková. V mene Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky príhovor mala Katarína Čamborová.

Po ukončení tohto viac ako dva a polhodinového večerného podujatia nasledovala spoločná večera.

J. ČIEP
J. ČIEP

JAROSLAV ČIEP (1970) V súčasnosti je redaktorom v týždenníku Hlas ľudu. V rokoch 2000 až 2009 zastával funkciu riaditeľa Novinovo-vydavateľskej ustanovizne Hlas ľudu v Novom Sade. V Knižnici Štefana Homolu v rokoch 1996 až 2000 ako riaditeľ zorganizoval a prezentoval zo 40 dokumentárnych výstav z kultúrnych dejín Slovákov vo Vojvodine. Kontakt: ciep@hl.rs