Medzi najznámejšie filmy amerického režiséra Abela Ferraru patria kriminalistické trilery z 90. rokov dvadsiateho storočia, akými sú King of New York s Christopherom Walkenom a Bad Lieutenant s Harveym Keitelom. Okrem toho, že je považovaný za jedného z najvýraznejších predstaviteľov štýlu neo-noir, Abel Ferrara sa vyskúšal aj v hororovom žánri (Body Snatchers, The Addiction) a režíruje aj dokumentárne a biografické diela. Jeho filmy sa vyznačujú výraznou atmosferickosťou a často experimentálnym prístupom, charakteristickým pre nezávislú produkciu.
Jedným z Ferrarových najčastejších spolupracovníkov je herec Willem Dafoe, prítomný vo viacerých žánrovo rozmanitých filmoch: hral v cyberpunkovom erotickom trileri New Rose Hotel, nezvyčajnej komédii z prostredia nočného baru Go Go Tales, apokalyptickej dráme 4:44 Last Day on Earth a v biografickom príbehu Pasolini o posledných dňoch Piera Paola Pasoliniho.
Willem Dafoe je hlavným protagonistom aj vo Ferrarovom filme Tommaso (2019), kde hrá postavu amerického umelca stredných rokov žijúceho v Ríme s mladou manželkou a ich trojročnou dcérou. Film znázorňuje Tommasovo úsilie zachovať pozitívnu energiu a prispôsobovať sa inému prostrediu a rodinnému životu, kým zápasí s osobnými psychickými problémami a paranoickými myšlienkami, zároveň chodí na nákupy, prechádzky a terapie proti alkoholickej a drogovej závislosti, navštevuje hodiny taliančiny, medituje, varí obed a pracuje na vlastnom filmovom scenári. Zvláštnosť tohto diela je v prepájaní sa zobrazovanej každodennosti s vnútorným svetom hlavného protagonistu, pričom sa stierajú hranice medzi vonkajšou realitou, umeleckou fantáziou a snami. Osobitne zaujímavú zložku predstavuje zachytenie denného a nočného ovzdušia Rímu, ktorého obrazy splývajú s atmosferickou klavírnou hudbou.
V psychologickej dráme Siberia (2020) Willem Dafoe hrá majiteľa krčmy umiestnenej na konci sveta, v chladnej sibírskej divočine, do ktorej len občas zavíta Eskimák rybár alebo ruská dievka so starou matkou, ktorá má rada vodku… Osamelý krčmár sa v tomto drsnom prostredí ponára do vlastného podvedomia, v imaginárnom či snivom podzemí sa stretáva s temnou stranou svojej duše a zamýšľa sa nad podstatou svojej existencie, pričom hranice medzi zlom a dobrom nie sú jasne definované a život a smrť sú podriadené krutým zákonom prírody. Na tej ceste do svojho podvedomia protagonista filmu sa v jaskyni stretáva s jeho vnútornými démonmi, ale aj s nebohým otcom, s ktorým si nestačili všetko povedať počas tuzemského života. A stieraním hraníc medzi paralelnými univerzami sa zo Sibíru dostáva do celkom iného, teplého geografického priestoru, v ktorom stretáva bývalú manželku a syna, ako aj svoju matku, kým naproti nostalgickým obrazom detskej bezstarostnosti zažíva vlastné túžby, pocity krivdy a výčitky svedomia.
Zatiaľ posledný film Abela Ferraru je Padre Pio z roku 2022 a hovorí o známom kapucínskom kňazovi a stigmatizovanom svätcovi z Talianska.