Dve dámy s dvoma priezviskami v stredobode pozornosti

Po prezentácii v Hložanoch, Kysáči, Padine a Kovačici, tohto roku na rad prišiel aj Petrovec. Riaditeľ SVC Vladimír Valentík úvodom upozornil, že už roky pri tomto podujatí v Báčskom Petrovci až po obdobie pandémie spolupracovali so Spolkom petrovských žien, keď večierky tradične prebiehali v miestnostiach spolkárok. Od vlani sa Zima s knihou presunula do areálu gymnázia. Bolo to dobré rozhodnutie, lebo už vlani kvitovali pozoruhodný záujem a večierka sa zúčastnil rekordný počet návštevníkov. Aj tohto roku slávnostná sieň bola plná milovníkov krásneho slova.

Úvodom sa hosťom a návštevníkom podujatia hudobným číslom predstavil na gitare Zoran Mitić, mladý hudobník a žiak gymnázia. Vladimír Valentík úradujúcej riaditeľke gymnázia Vieroslave Struhárovej odovzdal ročenky, na ktoré Petrovec môže byť hrdý – Národný kalendár, ktorý vychádza už 102 rokov, a Slovenský svetový kalendár, ktorý je v tomto prostredí menej známy, tiež i knihy Annamárie Boldockej-Grbićovej.

Prvou z dvoch dám s dvoma priezviskami, ktorej bol večierok venovaný, bola Zdenka Valentová-Belićová (1975), naša plodná prekladateľka, poetka, esejistka, autorka pre deti, vedkyňa a redaktorka časopisu Nový život. Boli predstavené viaceré knihy, ktoré vlani vyšli z SVC. Prvou je jej zbierka básní Eterizácia, ktorú vlani vydali medzi prvými, a to po anglicky ako Etherization out-of-conTEXT. Potom pozornosť upriamili aj na azda nášho najstaršieho básnika Daniela Pixiadesa a jeho novú knihu Smery a pobrežia. Knihu na vydanie pripravili Zdenka Valentová-Belićová a Smiljana Pixiadesová. Najviac pozornosti v rámci kníh, pri vzniku ktorých participovala zostavovateľka Zdenka Valentová-Belićová, venovali panoráme slovenskej vojvodinskej poézie Ohmatávanie pulzu II. Tuná sa Valentová-Belićová rozdelila o dojmy a predsudky v našej verejnosti, že sme „zlaté časy našej literatúry“ dosiahli ešte v minulom storočí a že slovenská vojvodinská literatúra už takmer nejestvuje. Práve panorámy prózy a poézie, ktoré vyšli ako Ohmatávanie pulzu, ten pulz ešte skutočne ohmatali a dokázali, že máme tvorivých autorov a samotné vydanie panorám je vlastne podnetom autorom, aby boli priebojnejší a dopracovali sa k vlastným zbierkami.

V časovom rozpätí kalendárneho roka v novozaloženej edícii Predsa koľaj vyšli až dve knihy Annamárie Boldockej-Grbićovej (1972). Najprv Provinčný weltschmerz obsahujúca jej prozaické publicistické texty a eseje. Vlani o necelý rok, Annamária, inak profesorka slovenského jazyka a literatúry, redaktorka a novinárka v slovenskej redakcii Rádio-televízie Vojvodiny, publikovala aj knihu O ľuďoch a iných vzácnostiach. Boldocká-Grbićová sa na večierku priznala, že svoje rozprávačské pero v nej usmernila na jednotlivé osobnosti z nášho kultúrneho a verejného života, ktoré ju nejako poznačili, tvarovali a zobrazila ich v svojich literárnych portrétoch. Tie podala svojským nekaždodenným jazykom, ktorý je veľmi špecifický a rozpoznateľný. O tom svedčili aj úryvky z knihy. Predniesli ich Marta Pavčoková a Miroslav Babiak.

Annamária prezradila, že jej nová kniha pozostáva z dvoch častí. Prvá obsiahlejšia hovorí priamo o našincoch a dobe ich pôsobenia s nadhľadom a zväčša je venovaná divadelnej a novinárskej tematike, ale aj „obyčajným“ historkám, kým druhá prináša päť autorkiných svojráznych „recenzií“. Autorka aj svojim priamym prejavom prítomných pochlácholila erudovanosťou a rozprávačstvom.

Aj tentoraz, aby neporušil zážitok pri trefnom petrovskom „krste“ knihy Annamárie Boldockej-Grbićovej, Vladimír Valentík sa vzdal predstaviť celkovú produkciu kníh z tohto vydavateľstva. Na záver iba prečítali blahoprianie Viery Benkovej, ktorá bola znemožnená priamo sa rozdeliť o tento krásny pocit.