Členovia Folklórneho súboru Klasy pri SKUS hrdinu Janka Čmelíka sa vrátili z umeleckého zájazdu na Slovensku, kde pobudli v dňoch 23. až 25. júna. Kde to Klasy vystupovali, opýtali sme sa vedúceho súboru Zlatka Rumana.
„Bola to vlastne jedna cesta a dva zájazdy. Najprv sme v piatok a sobotu vystúpili na Gemersko-malohontských folklórnych slávnostiach v Klenovci – Klenovská rontouka, kde sme boli po prvý raz, a potom v nedeľu na Horehronských dňoch spevu a tanca na Heľpe, kde sme boli po druhý raz. V Klenovci sme mali zostať aj v posledný deň týchto slávností, no organizátori sa tak dohodli a našli kompromisné riešenie. My sme sa vlastne projektom uchádzali na festival v Heľpe a keďže organizátori programu v Klenovci nás po každú cenu chceli zaradiť i do ich programu ,našli sme takéto riešenie.“
Náklady na cestovné trovy im boli hradené prostredníctvom schváleného projektu Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Na oboch festivaloch sa predstavili s jedným programom, i keď na folklórnych slávnostiach v Klenovci ten program bol oveľa väčší, lebo pre festival na Heľpe mali zvolenú iba jednu choreografiu. „My sme teda ponúkli niekoľko tancov a tí si vybrali ten tanec, ktorý im zodpovedal a táto choreografia bola súčasťou aj programu, s ktorým sme sa predstavili na Klenovskej rontouke,“ povedal Ruman.
Na Gemersko-malohontských folklórnych slávnostiach v Klenovci – Klenovská rontouka sa pazovské Klasy predstavili 45-minútovým programom, rozdeleným na niekoľko častí. V piatok 23. júna vystúpili na Námestí Karola Salvu v Klenovci a pre daždivé počasie program realizovali aj v tamojšej sále. V sobotu 24. júna, i keď súbor už bol kompletne pripravený na vystúpenie, pre letný lejak program bol zrušený a vo večerných hodinách sa obecenstvu predstavili iba domáce súbory z uvedeného regiónu.
„S výkonom celého súboru som spokojný, avšak ľúto mi je, že náš pripravený program sme nemohli predstaviť v tom najkrajšom svetle, lebo nám to znemožnilo daždivé počasie. Tematika festivalu v Klenovci bola 310 rokov od smrti Juraja Jánošíka, ktorý bol ulapený práve v tomto prostredí a my sme mali pripravenú vojenskú choreografiu Nechcel som v Pazove vojakom biti, ktorá by práve zapadla veľmi trefne do tohto programu. Všetci s veľkou pozornosťou obdivovali aj naše kroje, no predviesť túto choreografiu sa nám tentoraz nepodarilo. Náš orchester sa zúčastnil aj v súťaži ľudových hudieb a podľa reakcie obecenstva mal pozoruhodné vystúpenie,“ zdôraznil Rumam.
Na zhruba 70 kilometrov od Klenovca bol vzdialený ich druhý festival na Heľpe, kde im podľa slov spolubesedníka žičilo aj priaznivé počasie. Na Heľpe Klasy vystúpili v galaprograme s choreografiou Neďaleko od Vojky je Pazova a ich vystúpením spolu s ostatnými súbormi zo Slovenska uzavreli horehronské dni spevu a tanca.
Ruman bol aj vedúci tejto cesty a súbor počítal 31 členov. Slovenský ľudový orchester pracoval pod vedením Daniela Medveďa a hudobnú posilu im dali dve Kovačičanky, huslistky Michaela Marková a Tatiana Jašková, a tam sa im v hre pripojil aj ich kamarát Benjamin Peška z Austrálie zo spolku Ľudovíta Štúra, ktorý hral na kontre.
Klasy si do Pazovy aj z týchto umeleckých zájazdov priniesli krásne spomienky.