Druhá prehra proti Maďarsku a sťažená cesta k Majstrovstvám Európy

Jasná vec, stále je tento scenár pravdepodobný, ale sa eufória okolo futbalovej reprezentácia celkom rozpŕchla a na rozdiel od konca kvalifikácie na Majstrovstvá sveta v Katare je teraz atmosféra o 180 stupňov iná. S podozrením a bez dôvery sa sledujú zápasy A selekcie, ale sú to rozhorčenie a nedôverčivosť opodstatnené.

A za to môžu predovšetkým sami futbalisti, vedenie reprezentácie a samotný Futbalový zväz Srbska. Potvrdzuje sa, že sú v čele nekompetentní ľudia, hrajú takí, ktorí si to nezasluhujú. A je to nie iba v A selekcii, ale aj v tých mladších tímoch.

Srbsko naozaj má celkom dobrých futbalistov, individuálne sme určite na úrovni Švajčiarska, Dánska, možno aj Holandska a podobných tímov. Ibaže to, čo nás trápi neustále, je kolektívna hra a údajné kreovanie tímov rôznymi manažérmi. S tým sme sa nikdy nepopasovali riadne, preto sa často spomína, že aj generácia, ktorá hrala na Majstrovstvách sveta 1998 vo Francúzsku, bola eliminovaná už v osemfinále.

Či tak naozaj bolo a či je tak dnes, môžeme len predpokladať, ťažko je to overiť, možno ešte ťažšie dokázať.

Preto si musíme uznať, že aj triumf v Lisabone proti Portugalsku bol skôr náhodou a momentom dobrej formy a atmosféry. Už po šampionáte sveta sme si uvedomili, že vzťahy nie sú dobré. Po Katare sa bledé vydania len nahromadili, verejnosť (opakujeme ešte raz) má s právom negatívny postoj.

Márne teraz hovoriť, že sme v zápase v Budapešti boli lepším súperom. Ak sme naozaj lepší ako Maďari, ako sme potom za krátke obdobie proti nim dvakrát prehrali? Ako to, že vždy my máme slabý deň a nemáme šťastie?

Ruku na srdce, Srbsko v sobotu naozaj na momenty hralo dobre, ale je to márne. Vyhrali naši severní susedia a takmer sa už teraz kvalifikovali na majstrovstvá Európy. Pred nimi sú ešte zápasy s Litvou, Bulharskom a Čiernou Horou.

Srbsko, z druhej strany, už nemá luxus. Triumf proti Čiernej Hore v utorok v Belehrade je nevyhnutný, už na postup nestačí ani len remíza, lebo Čiernohorci zohrali o jeden zápas menej a majú o dva body menej, ako naši. Preto, v prípade triumfu nad nimi bude zápas posledného kola s Bulharskom doma slúžiť na potvrdenie postupu.

O tom, v akom rytme naši hrajú hovorí aj skutočnosť, že sme proti nikdy slabšiemu Bulharsku za chotárom ledva dosiahli bod. Proti tomu Bulharsku, ktoré v sobotu tiež doma prehralo proti Litve?!

Akú sme nádej mali pred desiatimi rokmi, keď naša selekcia do 19 rokov bola šampiónom Európy a potom o dva roky neskoršie sa na Novom Zélande stala aj majstrom sveta… Zdalo sa, že náš futbal konečne bude na takej úrovni, ako si to prajeme a ako by to na základe potenciálu aj mohlo byť…

Od koho by sme mohli odpisovať?

Svedomitá a systematická práca sa preto oplácajú iným. Napríklad aj Škótsku, ktoré je znovu dobrou selekciou a na krok sú od postupu.

Slovinsko je tiež v dobrom rytme, majú veľmi dobrú šancu znovu sa dostať na veľkú súťaž, potom ako hrali na ME 2000, tiež na MS 2002 a MS 2010.

Okrem hostiteľov Nemcov si už po októbrových zápasoch šampionát vybojovali aj Belgičania, Portugalčania a Francúzi.

Jednotlivé selekcie, medzi nimi aj naša, musia naozaj oveľa lepšie zohrať záverečné kolá, aby sa kvalifikovali. Do tejto skupiny by sme zaradiť mohli Holandsko, tiež Chorvátsko, ktoré proti Turecku pred niekoľkými dňami zohralo najslabší zápas za posledných niekoľko rokov.

Ale najprv si pozerajme do vlastného dvora, potom môžeme eventuálne hodnotiť iných…

Foto: www.facebook.com/EURO2024