Aktuálne číslo Kovačického kalendára má približne toľko strán, koľko má dní kalendárny rok. A nielen preto ide o čítanie na celý rok, ale predovšetkým pre početné texty o rôznych zaujímavých témach, novinárske články, literárne práce, zriedkavé dokumentárne a iné fotografie a ilustrácie, kvalitné fotoreprodukcie umeleckých prác… V tom všetkom je veľké množstvo údajov, ku ktorým sa čitatelia budú každodenne vracať.
Redaktor Pavel Matúch si v poeticky ladenom úvodníku v elegickom tóne spomína na vlani zosnulého Pavla Baláža (1955 – 2023), jedného z ideových tvorcov Kovačického kalendára a dlhoročného vedúceho Memoriálneho strediska Dr. Janka Bulíka, ktoré je vydavateľom tejto publikácie.
Vizuálne a vo veľkej miere aj obsahovo toto číslo sa nesie v znaku tvorby svetoznámeho insitného maliara Martina Jonáša (1924 – 1996) a storočnice jeho narodenia. Na titulnej strane sa nachádza jeho autoportrét a fotografiami Jonášových portrétových obrazov je ilustrovaný aj kalendárium na rok 2024. Na tému umelcovho života a jeho tvorby vo svojich príspevkoch hovoria Ján Špringeľ, Ján Čech a prof. Dr. Ján Kišgeci, o Pamätnom dome Martina Jonáša píše Anna Žolnajová-Barcová. V osobitnej časti venovanej Martinovi Jonášovi sú aj ďalšie príspevky, ktorých autormi sú Pavel Matúch, Pavel Jonáš, Pavel Babka, Oľa Glóziková-Jonášová a Adam Jonáš z Bieleho Blata. Uvedené sú aj zoznamy samostatných výstav obrazov Martina Jonáša v Juhoslávii a v zahraničí.
Dosť priestoru je venované historickým témam, čiže dejinám Kovačice, ktorými sa vo svojich štúdiách a článkoch zaoberajú DrSc. Ján Babiak, Ján Chrťan, Ján Jonáš a Ján Jančovic, v osobitnom príspevku sa uvádzajú doklady a exponáty z Kovačice, ktoré sa nachádzajú v Národnom múzeu v Pančeve.
Príspevky s cirkevnou tematikou možno nájsť v rubrike Hrad prepevný, do ktorej prispeli Martin Bajza, Mgr. Juraj Šefčík a Đurica Krstin.
Chronológiu kovačických udalostí v období december 2022 – december 2023 vypracovala Anna-Andrea Holíková a v rubrike Kovačica od rôčka do rôčka sa uvádzajú aj údaje o narodených, sobášených a zosnulých v tomto prostredí, ako aj zoznam pokrstených v kovačickom slovenskom evanjelickom a. v. kostole. Mária a Ján Dišpiterovci píšu o dome Dr. Janka Bulíka, ktorého majiteľom sa v roku 2023 oficiálne stalo Memoriálne stredisko Dr. Janka Bulíka, pokým Ján Jančovic hovorí o okrúhlom stole k podpore zápisu kovačického insitného umenia do svetového nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO, konaného pod záštitou obce Pôtor. O druhom Festivale slovenského insitného umenia v Srbsku vo svojich príspevkoch informujú Katarína Pucovská a PhDr. Zuzana Drugová.
V rubrike Naši zosnulí sa nachádzajú príležitostné biografické texty o niektorých Kovačičanoch, ktorí sa svojou činnosťou zapísali do dejín tohto prostredia a navždy ho opustili v minulom roku. Sú to Pavel Baláž, Ján Litavský, Ján Benka, Miroslav Krišan a Michal Suchánek.
Do rubriky Naši jubilanti a výročia sú zaradené príspevky Anny Hrkovej (220 rokov ZŠ Mladých pokolení), Pavla Jonáša (120 rokov budovy súdu, Predsedovia súdu v období 1945 – 2010, Pomník padlým bojovníkom 70-ročný, 30 rokov medzinárodného výtvarného tábora skautov), Alexandre Markovićovej (Dr. Alžbeta Chalupová 70-ročná), Juraja Bartoša (šesťdesiatnik Ján Špringeľ), Mgr. Jarmily Paulíkovej (60 rokov folklórneho súboru Hruška), Alžbety Hriešikovej (30 rokov ženského cirkevného spevokolu) a Uny Brtkovej (100-ročný pomník Svetozarovi Miletićovi). Pripomína sa aj 130. výročie od prechodu prvého vlaku cez Kovačicu, ako aj 110 rokov divadelníctva v Kovačici, o oslobodení Kovačice roku 1944 píše Ján Jonáš. Ľubomír Feldek si spomína na vlastné vystúpenie v Kovačici a divadelný režisér Fedor Popov píše o tom, ako režíroval predstavenie podľa Feldekovej predlohy, a potom sa s ním aj osobne zoznámil.
Súčasťou obsahu sú aj portréty tvorivých Kovačičaniek, akými sú herečka Danka Svetlíková (monoview) a insitné maliarky Vieroslava Svetlíková (o nej písala K. Pucovská) a Ivana Svetlíková (monoview).
Činnosťou niektorých súkromných podnikateľov sa zaoberá Mgr. Jarmila Paulíková – v dvoch osobitných príspevkoch píše o Mäsiarni Jonáš a továrni na výrobu plastových okien, dverí a príslušenstva OKNO. A nechýba ani Jaroslav Turan-Turbo, kovačický hudobník a herec žijúci v Brazílii, o ktorom článok pripravil Pavel Matúch.
V rubrike Pilný domajší a poľný hospodár možno čítať o niekdajších kovačických ľadovniach (P. Baláž), niektorých zaniknutých povolaniach (J. Špringeľ), pestovaní zeleniny a okrasných kvetov (monoview Tatiany Cickovej, rod. Litavskej), chemickej ochrane a škodcoch pšenice (Dipl. Ing. Marína Bakošová), rozmnožovaní kaktusov (Dipl. Ing. Ján Petrík), úprave a údržbe rezaných kvetov (Dipl. Ing. Zuzana Tomanová) a výcviku psa (Dipl. Ing. Fero Jonáš).
Zastúpená je aj oblasť športu, a to v príspevkoch o postupe kolkárok kovačickej Slávie do Superligy Srbska (V. Hudec), niektorých druhoch športu v osobitných podmienkach (P. Urban), činnosti a rekordoch ultramaratónca Michala Šuľu a o dejinách tenisového športu v Kovačici (J. Špringeľ); uvedená je aj správa z novín Hlas ľudu o prvom mládežníckom turnaji v malom futbale v Kovačici z roku 1972 a sú tu aj fotografie mužstva Ajax (voľakedy a dnes), ktoré zvíťazilo na druhom turnaji.
Rubriky Šakovo-makovo a Literárium prinášajú niektoré ďalšie články (o kovačickej pobočke školy mentálnej aritmetiky Malac genijalac píše Martina Lukáčová, niekdajšiu hru o pinok opísal P. Baláž), ako aj literárne práce, ktorých autormi sú Ján Žolnaj, Zuzana Govedniková-Krasková, Milan Kupecký, Mario de Andrade. Výber hádaniek a porekadiel podľa P. Baláža pripravil Ján Dišpiter.
V redakcii Kovačického kalendára 2024 sa podpisujú Pavel Matúch (redaktor), Pavel Jonáš (zástupca redaktora), Želislav Poliak (technický redaktor), Jarmila Paulíková (editorka), Vladimír Kuchárik (fotograf) a Ljubomir Sopka (ilustrátor).