Svetový deň letectva a kozmonautiky – 12. apríl

Svetový deň letectva a kozmonautiky bol vyhlásený v roku 1968 na podnet Medzinárodnej leteckej federácie (FAI). Je dňom víťazstva vedy a oslavou vesmírneho priemyslu. Stanovený je na deň, keď v roku 1961 vyletel do vesmíru prvý človek, ruský letec a kozmonaut Jurij Alexejevič Gagarin. Prvýkrát obehol Zem na kozmickej lodi Vostok, čo mu trvalo 108 minút a otvoril tak éru letov do vesmíru.

Sputnik 1 bola prvá umelá družica Zeme. Dňa 4. októbra 1957 nosná raketa R-7 vyniesla na obežnú dráhu Sputnik 1. Družica bola aktívna do 8. januára 1958. Mala priemer 58 cm a hmotnosť 83 kg. Pípavý signál z vysielača sa stal symbolom začiatku kozmickej éry.

Do vesmíru sa pred človekom dostali najskôr zvieratá. Za vôbec prvé živočíchy vyslané nad hranice zemskej atmosféry sa považujú vínne mušky drozofily (Drosophila melanogaster) vystrelené Američanmi 20. februára 1947 v rakete V-2, ktorá dosiahla výšku 109 kilometrov (km).

Prvým cicavcom vo vesmíre bol 14. júna 1949 americký makak Albert, ktorý doletel do výšky 134 km. Osudným sa mu však stalo pristávanie, počas ktorého zahynul. Po Albertovi sa do vesmíru, najmä počas 50. a 60. rokoch minulého storočia, dostalo celkovo ďalších 32 opíc rôznych druhov. Okrem opíc lietali do vesmírnych výšav aj mačky, myši, mloky, žaby, korytnačky i ďalšie zvieratá.

Sovietsky zväz používal pri vesmírnych letoch v začiatkoch kozmonautiky najčastejšie psov. V 50. rokoch minulého storočia ich vyslal do kozmu celkovo 36. Z nich bola najznámejšia Lajka. Na cestu do kozmu sa vydala 3. novembra 1957 a stala sa prvým zvieraťom, ktoré obletelo Zem. Priekopnícky počin sa ale skončil pre trojročnú túlavú fenku tragicky, približne päť až sedem hodín po štarte zahynula na prehriatie.