V novom roku po novom. Konštatácia, ktorej frekvencia sa stupňuje s príchodom každého 1. januára, aby ju po ňom akosi často schladila realita. Je to už v povahe človeka: obzrieť sa späť a následne sa pozrieť dopredu. A vytýčiť si ten magický dátum na rozhraní dvoch rokov ako medzník, keď načim začať robiť čosi pozitívne so sebou a na sebe, a najmä odstraňovať doterajšie (zlo)zvyky. A kým si zamilované páriky sľubujú večnú lásku, iní zase vernosť, tretí pracovné úspechy, treba sa pozrieť i na to, čo ľudia najčastejšie sľubujú sami sebe.
Podľa jedného z prieskumov každý piaty si ako predsavzatie stanoví, že bude žiť zdravšie a že sa bude menej jedovať a strácať nervy. Pätnásť percent mieni schudnúť, trinásť si prisahá, že začne cvičiť, rovnako toľko, že si bude lepšie organizovať čas, dvanásť percent, že sa naučí čosi nové (cudziu reč, variť, šiť…), desať percent, že bude viac času tráviť s rodinou a priateľmi, vyše šesť percent sa rozhodne sporiť a zbaviť sa dlhov, takmer päť percent mieni viac pomáhať iným, okolo štyri percentá ľudí plánuje zbaviť sa cigariet, necelé dve mienia povedať zbohom alkoholu…
Sľuby, priania, ciele či predsavzatia je pekne mať, no vôbec nie je ľahko ich dodržať. Hlavne preto, lebo si návrat do bežných životných koľají žiada iné priority, takisto pre skutočnosť, že jedna nespokojnosť plodí inú, pre okolnosť, že sú mnohé nároky nereálne, podmienky realizácie komplikované. Psychológovia preto uvádzajú päť základných predpokladov, ako sa zaradiť medzi tých málopočetných, ktorí to, čo si sľúbia, aj uskutočnia. Je to určenie priorít, kladenie reálnych cieľov, zdôverenie sa blízkym osobám kvôli mravnej podpore, odmenenie seba dákou maličkosťou za každé napredovanie, stanovenie alternatívneho obdobia, kedy začať, lebo je zima na štarty dosť depresívna. Tak či onak treba ísť do toho. Najlepšie od 1. januára alebo alternatívne od 1. mája s jedným reálnym cieľom, ktorého úspešné zvládnutie sa o rok stane odrazovým mostíkom pustiť sa do predsavzatí iných. Lebo nie sme ľudia ideálni…
O. F.