Prihnojenie ozimných obilnín

VÝŽIVA RASTLÍN

Nízka intenzita hnojenia priemyselnými a organickými hnojivami v poslednom období nepochybne ovplyvňuje vývoj úrod ozimných obilnín. Dosahovanie stabilných úrod bolo, je a bude vždy otázkou správnej agrotechniky, ktorá zahŕňa celý rad pestovateľských opatrení, vrátane správneho hnojenia.

Prihnojenie ozimných obilnín dusíkatými hnojivami je v našej klimatickej oblasti veľmi dôležité a nevyhnutné agrotechnické opatrenie. Treba pripomenúť, že dusíkaté zložky z rôznych foriem minerálnych hnojív v rovnakom množstve aktívnej látky sú rovnako hodnotné. Vo výžive ozimnej pšenice má osobitné postavenie dusík, ktorý je popri agroekologických faktoroch prostredia limitujúcim činiteľom úrody za predpokladu, že aj ostatné živiny sú dodávané v optimálnych množstvách. Jednou tonou zrna a zodpovedajúceho množstva slamy prijme ozimná pšenica z pôdy 22 – 26 kg dusíka (N), 4,4 – 6,2 kg fosforu (P), 16,6 – 21 kg draslíka (K), 2,8 – 5,7 kg vápnika (Ca) a 1,2 – 3 kg horčíka (Mg).

Aplikácia N-hnojív je v porovnaní s ostatnými hnojivami produkčne najúčinnejšia, ale súčasne aj najproblémovejšia. Pri vysokých dávkach zvyšuje poliehavosť rastlín, znižuje kvalitu produkcie, akumuluje dusičnany a rastlinami nevyužitý dusík sa vyplavuje do vodných zdrojov. Relatívne dlhé vegetačné obdobie ozimnej pšenice a značná pohyblivosť minerálnych foriem dusíka v pôde, a s tým súvisiace možnosti strát dusíka, podnietili zaviesť systém delenej výživy pšenice dusíkom, ktorý sa považuje za regulátor úrodotvorného procesu. V zmysle správnej farmárskej praxe jednorazová dávka dusíka nemá byť vyššia ako 60 kg/ha. Prihnojenie dusíkom pozitívne ovplyvňuje rast produktívnych odnoží, počet zŕn v klase, hmotnosť tisíc zŕn, ale aj zabezpečí najvyšší prírastok hmotnosti zrna na aplikovanú dávku dusíka.

Močovina sa môže používať pre všetky plodiny pestované na pôdach s neutrálnou a zásaditou /alkalickou/ reakciou, čo znamená, že hodnota pH musí byť 7 a viac. Väčšina pôd v našej oblasti sú neutrálne alebo alkalické, iba na menších plochách v povodí Dunaja bola zaznamenaná slabo kyslá reakcia. Na kyslých pôdach nie je vhodné aplikovať močovinu, ale dusíkaté hnojivá AN alebo KAN.

Najpresnejšie a najdôkladnejšie určovanie množstva hnojiva potrebného na prihnojenie je možné len na základe analýzy N-min pôdy na obsah minerálneho dusíka. Viacročné skúsenosti potvrdzujú, že najskôr sa prihnoja najrozvinutejšie porasty, a len o 10 – 15 alebo 20 dní porasty slabšie, ktoré boli neskoro posiate. Dodržiavaním takéhoto spôsobu práce sa zabezpečujú minimálne straty dusíka z hnojív, pretože porasty v dobrom stave majú už dobre vyvinutý koreňový systém, ktorý môže oveľa efektívnejšie prijať dusík z pôdy, čo nie je možné v prípade slabších porastov.

Prihnojenie porastov po snehu v minulom období dalo veľmi dobré výsledky. Hnojivo zároveň s topiacim sa snehom preniká do produkčnej oblasti koreňov prakticky bez strát. Treba si uvedomiť, že na jednorazové prihnojenie je potrebné aplikovať do 70 kg/ha aktívnej látky dusíka. To zodpovedá množstvu asi 150 kg/ha močoviny. Väčšie množstvá sa musia rozdeliť na dve dávky. Prvá dávka sa aplikuje vo februári alebo začiatkom marca a druhé prihnojenie sa robí o 15 až 20 dní.

Ľ. S.