Vrbarová nostalgia

Minulé leto bolo príliš horúce. Priam pekelné páľavy navádzali ľudí nájsť si úkryt niekde v chládku a občerstvenie pri vode. Pohľad na túto plochu vedľa nedokončenej tribúny na ihrisku FK Mladosť v petrovskej Vrbare, ktorá bola niekoľko dní predtým ako sme ju vyfotografovali zahalená burinou a pripomínala nám časy, keď tu bolo kúpalisko. Ten bazén v dávnych rokoch minulého storočia, ako to spomínajú tí najstarší v dedine, pričinením sa Dr. Jozefa Šustera, podnikavého človeka, bol okrem toho v Bečeji prvým kúpaliskom vo Vojvodine.

Mnohé ratolesti predstaviteľov robotníckej triedy urobili v ňom prvé plavecké krôčiky, a to vďaka vtedajším súdruhom učiteľom, telocvikárom Štefanovi Kaňovi a Pavlovi Melichovi, dnes už nebohým. Každé leto tu roky pôsobila organizovaná plavecká škola, ktorú viedla spomenutá dvojica, a potom neskoršie aj jej mladší kolegovia. Tento bazén odišiel do spomienok koncom októbra roku 2010.

Pýtala sa ma moja suseda Lýdia, ktorá už dlhé roky žije v blízkosti Paríža, keď videla fotku, kde sa nachádza táto mláka, v v Bodoni, či v Drágove (sú to časti petrovského chotára). A veru sa zadivila, keď som jej povedal, že je to už takmer vyschnutý rybník vo Vrbare. V ňom kedysi mnohí chlapci chytili plné vedierka rybičiek, ktorými potom doma potešili svoje hladné mačičky a psíkov. V čase letných tancovačiek, keď doznievala nostalgická hudba echovcov či Olympika, alebo Osamelých, mnohé páriky si tu na lavičkách pri rybníku, pod vŕbami povedali aspoň na ten večer to famózne ÁNO(?!).

A rybník mal aj svoje čaro počas tuhých zím, zimných prázdnin, keď bol ľadom okovaný. Petrovčania sa sem chodili korčuľovať, aj družina hokejových nadšencov v čele s Pavlom Spevákom-Bratinom šermovala s hokejkami pripravujúc sa na súboje v Novom Sade, Subotici alebo v Belehrade.

Samuel Medveď