Užitočné organizmy v záhrade

Do povedomia a praktickej činnosti poľnohospodárov a záhradkárov sa aj u nás začínajú dostávať ekologické prostriedky a metódy ochrany rastlín. Ide napríklad o preparáty na báze Bacillus thuringiensis, ale aj o spôsoby zámerného využívania prirodzených nepriateľov v skleníkoch, vo voľnej prírode, prípadne v skladoch.

Je už známe, s akou rýchlosťou (či skôr pomalosťou) a výškou účinku pri nasadení bioprostriedkov môžeme rátať a za akých podmienok ich výhodne aplikovať. Nie všetky biologické prostriedky však môžu malopestovatelia v súčasnosti prakticky využívať. Často nebýva jednoduché mať ich v dostatočnej miere k dispozícii. Väčšine záhradkárov potom z biologických regulačných opatrení zostávajú iba šetrné agrotechnické zásahy.

Pestovatelia poznajú škody spôsobené roztočmi a roztočcami. Spoločným znakom týchto škodcov je, že sa rýchlo rozmnožujú (za rok mávajú päť až desať generácií). Dôsledkom obrovskej rozmnožovacej schopnosti je rýchle poškodenie až úplné zničenie napadnutých rastlín. Veľkou nevýhodou je aj to, že po dlhodobom používaní chemických prípravkov spomenutí škodcovia získali proti nim odolnosť.

Na základe poznania biológie škodcov a ich prirodzených nepriateľov sa podarilo vyvinúť a zaviesť do praxe moderné metódy ochrany ovocných sadov, vinohradov, jahodových výsadieb, dokonca i niektorých izbových rastlín. Dôležité je to, že nepoškodzujú zdravie ľudí ani životné prostredie.

Významným predátorom roztočov, vošiek, drobných lariev a vajíčok hmyzu (motýľov) sú i dravé bzdochy. Vyznačujú sa pestrým sfarbením tela, ktoré je zhora dolu sploštené. Hlava prechádza v chobot s bodavocicavým orgánom. Slovenské pomenovanie bzdochy pochádza od pachových žliaz, ktoré vylučujú odporne páchnucu tekutinu. Bzdochy patria medzi vážnych rastlinných škodcov. Živia sa cicaním štiav. Niektoré druhy parazitujú na teplokrvných organizmoch – vyciciavajú krv (ploštica posteľná). Pomerne veľký počet druhov sú veľmi účinnými predátormi škodcov rastlín. Vyciciavajú roztočce, vošky, méry a drobné larvy a vajíčka niektorých motýľov (napr. obaľovača jablčného). Patrí sem lesklička hájová (Anthocoris nemorum), lesklička malá (Orius minutus) a Malacocoris chlorizans. Žravosť leskličky májovej dosahuje až 500 roztočcov.

V biologickom boji proti strapkám, roztočcom, moliciam a voškám v skleníkoch a fóliovníkoch sa komerčne využíva americká bzdocha Orius insidiosus.

Aj roztoč dravý (Typhlodromus pyri) patrí medzi významný prostriedok biologickej ochrany. Napáda mnoho druhov škodcov, ako sú roztočce, hálkovce a vlnovníkovce. Ak ho vysadíme na rastliny, kde sa zatiaľ škodlivé roztočce nevyskytujú, živí sa peľom rastlín, mycéliom a spórami húb, prípadne vydrží aj dlhodobo hladovať a čakať na korisť. Výhodou roztočca je aj to, že bez problémov prezimuje v kôre drevín alebo viniča, vďaka čomu jedno nasadenie postačí na mnohoročnú ochranu. Zaujímavou a užitočnou vlastnosťou tohto druhu je odolnosť proti mnohým chemickým prípravkom na ochranu rastlín, ako napríklad proti múčnatke, peronospóre, plesni sivej, ale aj obaľovačovi jablčnému. Stačí však jediný postrek napríklad pyretroidom a úplne zničí vysadenú populáciu. Úspešná biologická ochrana je preto podmienená výberom pesticídov kombinovateľných s týmto roztočom.

Dravé roztoče sa dodávajú v špeciálnych plstených pásoch, v ktorých je niekoľko oplodnených samičiek. Aplikujú sa v zime od decembra do konca februára. Pásy treba ihneď pripevniť na kmene rastlín alebo ich možno na krátky čas uložiť do tmy pri teplotách pod 10 °C. Na jar, keď sa teplota vzduchu zvýši, roztoče pásy opustia, začínajú sa rozmnožovať a kolonizujú postupne celý strom či ker viniča.

Širšie uplatnenie v praxi našiel aj dravý roztoč Phytoseiulus presmilis v biologickom boji proti roztočovi chmeľovému na uhorkách, paprike, jahodách pestovaných pod sklom alebo vo fóliovníkoch.

Ľ. S.